CIPD - nálepka HRistu vo Veľkej Británii
Lucia, vysvetli nám, čo to vlastne CIPD je a prečo si sa to rozhodla študovať?
CIPD je skratka dlhého názvu Chartered Institute for Personnel and Development. Ide o inštitúciu, ktorá najmä v UK (ale už sa dosť rýchlo rozrastá aj do zvyšku Európy) združuje profesionálov v ľudských zdrojoch a tak vytvára tzv. vedomostnú komunitu personalistov, ktorí sa v tejto komunite ďalej profesionálne vzdelávajú, vymieňajú si poznatky a tvoria kontakty potrebné pre každodennú prácu v ľudských zdrojoch.
V Anglicku je takmer nemožné dostať sa na vyššiu, t.j. strategickejšiu pozíciu v HR, ak človek nemá v životopise spomenutý aspoň istý stupeň kvalifikácie CIPD. V podstate ide o taký punc, ktorý dáva zamestnávateľom istotu, že za vami ako personalistom stojí organizácia, ktorá sa zaručuje, že máte prístup k tým najnovším trendom a zákonom a teda si svoju personalistickú prácu odvádzate dobre. Asi to dosť súvisí s tým, že manažéri ľudských zdrojov v anglických organizáciách sú do veľkej miery zodpovední za interpretáciu zákonníka práce. Správna interpretácia zaručí organizácii interný aj externý "pokoj", nesprávna interpretácia zaručí zvýšený počet šťažností zamestnancov a prípadne nákladné dôsledky súdnych sporov, ktoré sú v Anglicku vďaka dobre fungujúcemu "Employmenet tribunal" (ET) riešené často, rýchlo a efektívne.
Takže, kvôli rýchlemu progresu v mojej HR kariére som začala študovať kompletný CIPD certifikát. Našla som kurz na LSBU (London South Bank University), ktorý spájal dve dôležité štúdiá dokopy: master degree (hoci mám tzv. "master" zo Slovenska - Inžinier na Ekonomickej Univerzite v Bratislave, akademicky sa tento titul medzinárodne uznáva len ako bakalár) a CIPD certifikácia. Takže som si vybrala ten - zabijem tým dve muchy jednou ranou - získam aj medzinárodne akceptovaný master degree so špecializáciou v HR, a taktiež CIPD certifikáciu.
Ako je štrukturované tvoje štúdium?
CIPD kvalifikáciu aj master degree človek získa po 2,5 roka štúdia (5 semestrov). Prvý rok je zameraný na zvládnutie ekonomických teórií, teórií manažmentu a strategického riadenia, informatiky, štatistiky a účtovníctva. Taktiež pokrýva dôležité predmety ako globálny trendy personálneho manažmentu a manažment podľa výsledkov.
Na začiatku druhého ročníka sa špecializujeme. Máme na výber z troch hlavných špecializácií a ďalších podkategórií menších špecializácií. Z troch špecializácií: HR Generalist, HR Consultant a HR International som si vybrala konzultantskú cestu, čo znamená, že aj moja dizertačná práca bude musieť byť v poradenstve. Okrem týchto zameraní sme mali na výber množstvo zaujímavých predmetov od špecializácie na súdne vyjednávania, odborové zväzy, koučing.
Po skončení druhého roka ste v podstate už získali CIPD kvalifikáciu, ale ak chcete mať aj master degree, musíte pokračovať s dizertačnou prácou, ktorá je založená na celoročnom vlastnom výskume. Ja som práve začala druhý ročník a teda ma čakajú ešte 3 semestre.
Ako by si zhodnotila svoj prvý ročník, ktorý už máš za sebou?
Prvý ročník bol naozaj náročný. Bolo to asi tým, že to bola moja prvá skúsenosť skutočného náročného štúdia popri zamestnaní. V začiatkoch som bola šokovaná pozitívnym prístupom učiteľov. Zo Slovenska som bola zvyknutá na fakt, že "profáci" brali "diaľkarov" ako úplných odpadlíkov. Už vtedy sa mi to nepáčilo, ale nemala som to s čím porovnať. Teraz viem, že takýto prístup je naozaj nesprávny - nesmierne sa mi uľavilo, keď nás ešte na začiatku školského roka profesori ubezpečili, že veľmi dobre rozumejú, aké je to ťažké nájsť rovnováhu v živote, keď pracujete na plný úväzok, po večeroch študujete, dva mesiace v roku vás trápia skúškami a okrem toho máte doma rodinu (mnoho z našich študentov sú "tridsiatnici", takže majú doma malé deti, alebo partnerov, alebo rodičov, o ktorých sa treba starať). Keď sa rektor vyjadril, že najkrajšia časť jeho práce je, keď vidí promovať "diaľkárov" (part-timers), tak som najprv nerozumela, a neskôr, keď to vysvetlil, ma až obliali zimomriavky. Povedal: "Keď spromuje "full-time" študent, poviem si: "fajn, blahoželám mu, určite sa teší, dal do toho veľa". Keď však promuje môj externý diaľkar, som naň hrdý ako na vlastného syna, alebo dcéru. Títo ľudia ukazujú, že vzdelanie má hodnotu a že sú ľudia, ktorí sa nedajú odradiť bežnými prekážkami v živote - budú študovať to, čo chcú, aj keď to musia skĺbiť s mnohými inými povinnosťami a záväzkami. Títo ľudia sú skutočnými malými hrdinami." Toto bolo naozaj motivujúcim momentom, ktorý som si často pripomínala počas prvého roka.
Prvých pár prednášok som sa nudila, lebo som musela prejsť predmetmi, ktoré som už dávno mala: účtovníctvo, štatistika, informatika. Avšak aspoň sa mi rozrástla slovná zásoba, spoznala som lepšie svojich spolužiakov, a urobila si meno ako pred profesormi, tak aj spolužiakmi. Niektorým imponovalo moje nadšenie pre ľudské zdroje a argumentácie, ktoré sme viedli, iným nie - až neskôr som pochopila, že to pre nich nebolo vždy ľahké, keďže množstvo ľudí nemalo základy ekonómie a podnikového riadenia, a ani ľudských zdrojov. Množstvo mojich spolužiakov mali vyštudovanú históriu alebo umenie alebo sociálnu prácu a masters si robili v pre nich novej oblasti, takže samozrejme, že nemohli mať príliš dobré základy, ktoré by im umožnili "hádať" sa s profesormi na odborných témach.
Dobre, neskôr sme prešli k predmetom, ktoré aj mne dali zabrať. Musela som sa dosť učiť - čítať doporučenú literatúru, sťahovať poznámky z intranetu, riešiť prípadové štúdie - všetko cez víkendy a po večeroch a bolo to naozaj náročné na čas a osobné zorganizovanie sa. Kedykoľvek som chcela ísť s manželom von, alebo za kamarátmi na "party", ozýval sa vo mne ten nepríjemný hlas vinny, ktorý mi vravel, že nesmiem, nemôžem, lebo ešte nemám dokončenú esej, ktorú treba odovzdať budúci týždeň. Ale neskôr došli skúšky, všetky som zvládla v pohode a vychutnala som si zaslúžené prázdniny!
Ako si zatiaľ spokojná s tým, ako sa štúdium vyvíja?
Po prvých pár týždňoch prvého semestra, keď som viac-menej pochopila spôsob štúdia v UK (ktorý je naozaj iný, než doma - oveľa viac praktickejší a k veci, takže mi moje "obkecanie témy" už nemohlo stačiť), som s ním začala byť oveľa spokojnejšia, a som doteraz. Teraz už chápem, že teórie v tomto štúdiu nie sú na nabiflenie sa, ale na to, aby som k nim vedela vymyslieť praktické príklady. Aj to, že nebudeme brať také obrovské množstvo tém, na ktoré som bola zvyknutá zo Slovenska, ale zato všetko, čo je spomenuté na hodinách, prednáškach a v literatúre, potrebujem naozaj dobre prakticky aj teoreticky ovládať.
Ako hodnotíš náročnosť tohto štúdia, napríklad v porovnaní so štúdiom na Slovensku?
Štúdium tu ľudia berú naozaj vážne (prvý rozdiel). Asi je to tým, že je platené. Mne ho síce platil zamestnávateľ, ale mnohí z mojich spolužiakov si to platili sami, ak napríklad chceli zmeniť svoju kariéru z úplne iných oblastí na HR. Aj ja som cítila ten úplne nový, dovtedy nepoznaný tlak. Hneď sa na veci dívate inak, keď viete, že za tých GBP 4,000 ročne (t.j. Skk 200 tisíc) bude chcieť zamestnávateľ vidieť výsledky vo forme urobených skúšok. Zrazu si nemôžete dovoliť neurobiť zápočet, alebo nebodaj neurobiť skúšku. Na druhý deň by to celé vaše oddelenie vedelo, pretože by moju šéfku informovala škola.
S tým súvisí aj čas, ktorý do toho vkladáte. Knižnicu už nevidíte ako miesto pre bifľošov, ale je to miesto, kde aj vy trávite svoje sobotné predpoludnia. Každú jednu doporučenú literatúru čítate po ceste z práce. Cez víkend obvoláte všetkých spolužiakov, ak na jednu z otázok neviete nájst odpoveď. A takto sa snažia skoro všetci, a tým je to asi ešte viac motivujúce.
Zápočty sa získavajú formou assignments, čo sú písomné práce - prieskumy, výskumy, eseje, alebo prípadové štúdie. Tým, že na ne máte dostatočne veľa času (niekoľko týždňov), a mne vyhovuje prístup vlastného výskumu a štrukturovania odpovedí na papier, tak sa mi zápočty získavali ľahko (ľahšie ako doma, kde sa dal zápočet aj nezískať).Na druhej strane, celkové ohodnotenie predmetu je prísnejšie ako na Slovensku (nikto nikdy nedostane 100%, 90%tní sú naozaj len tí na vrchole, 80% je vynikajúce, s čím sa treba pochváliť, 70% sa oslavuje a pri 60% si spokojne vydýchnete, že je všetko v poriadku. Ja som tomu zo začiatku nerozumela a nebola som spokojná ani s 80%, čo zase nevedeli pochopiť spolužiaci a profesori). Skúšky boli tiež riešené písomne, a išlo o veľmi veľký stres. Bolo od vás očakávané, že na jednu otázku napíšete približne štyri A4 dobre štrukturovaného a logického textu. Strávili sme dva týždne len púhou prípravou na to, AKO písať odpovede na skúškach. Profesori nám vtĺkali do hláv princípy akademického písania - kde a kedy uviesť aj na skúške referencie, aký podiel vlastného a citovaného textu sa od nás očakáva, a ako vytvoriť vlastnú osnovu odpovede na otázku. Tu naozaj nešlo o to, aby som napísala všetko, čo viem, ale o to, aby som logicky a konštruktívne vybrala tie vedomosti, ktoré podporia môj logický argument - odpoveď na zadanú otázku.
Aby som to zhrnula, napriek tomu, že sa preberá menej tém a menej predmetov, sa mi toto štúdium zdá náročnejšie než na Slovensku, pretože je zamerané na praktické využitie všetkých vedomostí a cez skúšku sa nedá "prejsť" tak, že len teoreticky ovládate to, čo ste prebrali cez semester. Systém je viac komplexnejší a preto aj objektívnejší.
Čo okrem odborných vedomostí Ti toto štúdium dalo?
Táto škola ma naučila dobre komunikovať s profesormi a študentmi, k čomu veľmi Slovenské školy nevedú (keďže tam existuje najmä silne nadradený vzťah učiteľa a žiaka). Taktiež mi dala dôveru v prácu v tíme, keďže sme množstvo prípadových štúdií každotýždenne riešili v malých stabilných skupinkách. Bol to skutočný zážitok, riešiť jednu prípadovú štúdiu (podniková kultúra IKEY) pol roka v jednej skupine, a záver sme spoločne prezentovali pred celým ročníkom.
Aký máš pocit, že to zvládaš, resp. čo Ti ide najlepšie a co zase pomalšie?
Slovenské školy mi dali vytrvalosť. Nebojím sa zlyhania, nebojím sa skúšok, lebo som si ich odžila veľké množstvo na Slovensku a naučili ma, ako zvládať stres.
Taktiež som bola pripravená na "drsnejší" prístup, keď sa s vami profesori nebavia, ak protestujete proti výsledkom na skúške, alebo prístup, kde sa neposkytujú výnimky. Preto každý rozdiel v tomto ma len príjemne prekvapil. Na druhej strane som bola trochu znechutená nefungujúcou administratívou na škole, keďže Slovenské školy administratívne fungujú dobre.Taktiež som bola prekvapená, koľko vecí sme preberali už na Slovensku, takže som vo všetkom mala aspoň povrchné základy, ktoré som si na LSBU naopak prehĺbila. Takže mnoho ekonomických teórií mi išlo "odruky" oveľa skôr než ostatným, za čo vďačím môjmu slovenskému vzdelaniu.
Čo mi išlo horšie bol asi zmysel pre detail. Spolužiaci postrehli všetko - každú zmenu v definíciách, na ktoré som ja nevyvíjala žiadnu energiu a niekedy mi niečo ušlo. Všetci vždy vedeli o extra-curriculum aktivitách a prednáškach, ktoré sa na škole diali, a ja som sa o nich zvyčajne dozvedela až keď boli pasé. Jednoducho oni svojim štúdiom naozaj žili, a hoci bolo ich nadšenie nákazlívé, až tak som to preháňať nevedela (smiech).
Ako Ťa podporuje tvoj terajší zamestnávateľ v získavaní tejto kvalifikácie?
Okrem toho, že hradí všetky náklady na štúdium, taktiež dostávam extra voľno na predskúškové štúdium. Platia moje ročné členské v CIPD a posielajú ma na dodatočné tréningy so CIPD.
Čo by si odporučila všetkým, ktorých podobné štúdium ešte len čaká?
Naozaj sa rozhodnite, či do toho idete alebo nie. Bude do štúdia treba dať oveľa viac, než očakávate, a tak potrebujete veľkú dávku pevnej vôle a záujmu o danú problematiku - predmet štúdia. Naplánujte si to dobre - ak v danom roku plánujete príliš veľa zmien typu povýšenie v práci alebo veľký projekt, prípadne svadba, dieťa, tak štúdium radšej odložte na inokedy. Ak sa však viete zaviazať, že štúdium sa stane jedno z troch priorít nasledujúcich dvoch rokov, tak si to vyjasnite s kolegmi, šéfom a doma, a choďte do toho!
