Petra Ratajová - Obchodné právo Coventry

Petra Ratajová minulého roku ukončila bakalárske štúdium obchodného práva (Bachelor of Laws, špecializácia Business Law) na univerzite v Coventry (Veľká Británia) a tak sa jej na štúdium, túto univerzitu a budúcu právnickú prax pýtame.

Petra, začali ste na tejto univerzite študovať v septembri 2004 a minulý rok ste ho dokončili - blahoželáme! Čo ďalej?

Teraz mám pred sebou jednoročné postgraduálne štúdium, takzvaný Legal Practice Course (LPC), ktorý musím úspešne dokončiť, ak sa chcem reálne kvalifikovať na právničku. Potom nasledujú dva roky povinnej praxe v právnickej firme a ďalšia kvalifikácia. Nájsť si však túto pozíciu v právnickej firme je dosť ťažké - konkurencia je veľká a je potrebný aj kúsok šťastia na ľudí a všeobecne.

Aké je hodnotenie (rating) tohto štúdia v Anglicku, a medzinárodne?

Tento bakalár obchodného práva v Coventry je akreditované štúdium a tak je v celej Veľkej Británii uznávané rovnako ako akékoľvek iné štúdium toho istého odboru na ktorejkoľvek inej univerzite v tejto krajine. Čo sa týka zahraničia, to záleží na krajine. Právo ako také je veľmi špecifické, takže napríklad ak by som sa chcela kvalifikovať v Austrálii, musela by som robiť rozdielové skúšky, ale mnoho predmetov by mi uznali. Ak by som však LPC dokončila tu, tak mi v Austrálii celé štúdium uznajú a môžem sa tam bez akýchkoľvek problémov kvalifikovať. Čo sa týka USA, je to podobné.

A aké hodnotenie, rating má Coventry univerzita?

Coventry University je jednou z najmladších univerzít vo Veľkej Británii, a to je dôvod, prečo má slabší rating - približne 80. miesto zo 120. Avšak vysvetlím bližšie prečo: Coventry poskytuje naozaj všetko to, čo napríklad Cambridge alebo Oxford. Problém je však v tom, že keďže ide o mladú univerzitu, a konkurencia je veľká, tak zvýšiť ich rating im bude chvíľu trvať. Mnohé ratingy sa robia podľa počtu záujemcov o danú univerzitu, alebo podľa počtu študentov, ktorí postúpia z prvého ročníka do druhého. Coventry má približne 36 percent "odpad" po prvom ročníku, to znamená, že do druhého ročníka postúpi len okolo 64 percent študentov. Na Oxforde je ten "odpad" len 10 percentný, a v tom je rozdiel. Nie je to o tom, že by profesori nevedeli naučiť, keďže sú rovnako kvalifikovaní a majú podobné skúsenosti ako tí na "Oxbridgi". Problém je v študentoch a konkurencii, resp. jej nedostatku medzi nimi. Jednoducho, aby univerzita naplnila kvóty, musí do prvého ročníka zobrať aj takých, ktorí mali na anglickej "maturite" trojky - Céčkari, a niekedy dokonca aj štvorkárov - Déčkarov.

Keď to porovnáme so Slovenskom, vidím rozdiel. Na Slovensku sa tzv. trojkári nedostanú len tak ľahko na univerzitu, a štvorkári už vôbec nie. Ale v Coventry napríklad na práve vám z maturity stačia dve dvojky (B, B) a jedna trojka (C). V Oxbridge musí mať človek tri jednotky (A, A, A), aby sa tam dostal. Teda v konečnom dôsledku je rating nie o univerzite, ale skôr o tom, akí študenti sa na danú univerzitu dostanú.

Čo sa týka zamestnávateľov, niektorí rozdiely medzi univerzitami robia a preferujú "Oxbridgákov", ale mnohí už dávno nie.

Medzi ktorými ďalšími kurzami a univerzitami ste sa rozhodovali?

Prijali ma hneď na štyri univerzity, takže som si mala z čoho vyberať. Nešlo mi o rating - Coventry mala najslabší zo všetkých štyroch. Rozhodovala som sa podľa toho, čo som chcela študovať. Zobrali ma napríklad na jednu veľmi dobrú univerzitu s ratingom v prvej dvadsiatke najlepších - University of Sheffield v Sheffielde. Bolo to štúdium politiky a ruštiny. Taktiež ma zobrali na University of Birmingham na štúdium medzinárodných vzťahov a ruštiny. Potom prišla ponuka od University of Portsmouth, ktorá ma slabší rating. Štúdium tam by sa týkalo medzinárodných vzťahov a európskych štúdií. A taktiež ma vzali do Coventry, ale na štúdium medzinárodných vzťahov a ruštiny. O týždeň na to mi oznámili, že tento odbor sa nebude otvárať a tak som si musela vybrať iný. Vybrala som si právo a vzali ma. Takže je to náhoda, že budem právničkou, ale neľutujem!

Takže podľa čoho ste sa nakoniec rozhodli, že právo a Coventry?

Zvláštna príhoda, ako som sa o Coventry vôbec dozvedela. Keď som ako 19-ročná išla po prvý krát do Anglicka zarobiť si, sedela pri mne v autobuse z Brna do Londýna jedna Češka, ktorá práve ukončila štúdium v Coventry. Porozprávali sme si vzájomne o svojich skúsenostiach a tak som sa dozvedela o Coventry z prvej ruky. Rozhodla som sa však pre tú univerzitu až oveľa neskôr, keď už som si bola istá, že chcem študovať právo.

No a ako som sa rozhodla pre právo? V knižnici som v časopise čítala o právnikoch a o tom, čím všetkým musia prejsť, aby sa vôbec kvalifikovali. Zaujalo ma to. Neskôr si môj šéf našiel priateľku - právničku a tak som ju poriadne vyspovedala a definitívne sa rozhodla pre tento odbor. Išla som jednoducho podľa svojich pozitívnych pocitov a inštinktov.

A ako vyzeral celý proces, keď ste na štúdium aplikovali?

Prihlásila som sa cez www.ucas.com, vtedy to bolo ešte papierovou verziou prihlášky! Teraz sa to samozrejme deje všetko online. Vybrala som si šesť univerzít. Maturitu mi uznali všetky - teraz je to už úplne bežné, keďže sme v EU. Samozrejme, musela som si robiť IELTS, čo nebol problém, keďže som pred tým už študovala na strednej škole v Kalifornii a tak mám angličtinu zvládnutú. IELTS musíte mať nad 6 bodov z 9. Ja som pred štyrmi rokmi získala 7, takže som sa testu veľmi nebála. Avšak, nakoniec som bola prekvapená - test sa mi zdal náročný, hlavne naň bolo málo času. Ja som ho robila v Bratislave, ale samozrejme že sa dá robiť aj priamo v UK na rôznych miestach. No a potom, keďže som mala výborné známky z maturity a IELTS vo vrecku, prijatie na britské univerzity bolo malinou na torte. No minimálne jednoduchšie, než na Slovensku.

Na základe tejto skúsenosti, čo by ste odporučili tým, ktorí začnú Coventry zvažovať?

Ja mám s univerzitou len samé pozitívne skúsentosti, takže v Coventry študovať odporúčam, ale samozrejme univerzít je tu veľký výber, takže podľa každého chuti. Poznám zopár Slovákov študujúcich Coventry University, alebo tiež v Birminghame a sú spokojní. Je to investícia do budúcnosti, ktorú vytrvalý a zdatný človek zvládne, a oplatí sa to.

A teraz bližšie k štúdiu. Aké hlavné predmety ste v tomto štúdiu absolvovali?

Počkajte, pokúsim sa to preložiť. V prvom ročníku to bolo právo týkajúce sa zmlúv, verejné a administratívne právo, anglický právny systém a španielčina. V druhom ročníku to bolo majetkové právo a právo nehnuteľností a pôdy, trestné právo, právo týkajúce sa medicíny, ujmy na zdraví a kompenzácie, európske právo a ruský jazyk. Tretí ročník bol môj najobľúbenejší, študovala som právo obchodných spoločností, pracovné právo, patentové právo, právo autorských práv a Equity and Trusts. To posledné sa týkalo okrem iného aj závetí a takýchto vecí, ktoré slovenské právo nepozná.

Ktorý predmet bol váš najobľúbenejší a prečo?

Mojím najobľúbenejším bola ruština, Equity and Trusts, právo nehnuteľností a pracovné právo. Ruština preto, lebo bolo evidentné, že my z "východnej" Európy máme nad "západniarmi" v tomto jazyku navrch, počnúc výslovnosťou až po gramatiku. V krúžku to bolo rôznorodé, mali sme tam Poliakov, Čecha, Britov, Talianov. Bolo zábavné počuť ich výslovnosť, ktorá sa veľmi podobala žuvaniu zemiaka, takže tá "ruština" pripomínala skôr angličtinu.

Equity and Trusts preto, lebo mi akosi tento predmet išiel prirodzene najlepšie. Zo skúšok som mala veľmi vysoké, teda dobré výsledky a vďaka tomuto predmetu som skončila celé štúdium veľmi dobre. Právo nehnuteľností a pôdy ma zaujalo, lebo bolo náročné. Jeho veľkou súčasťou je anglické tzv. "common law", čo my na Slovensku nemáme a tak je nám to dosť cudzie. Taktiež sme na tomto predmete mali super profesorku, takže som sa na jej semináre vždy tešila. Dodnes mi táto učiteľka pomáha - dáva referencie, kedy potrebujem.

A ktorý bol ten najmenej obľúbený?

Všetky predmety ma bavili, lebo som sa učila vždy niečo nové, o čom som pred tým niekedy ani netušila. Je ale pravda, že niektoré predmety boli trošku nudné, ako napríklad právo obchodných spoločností. Zdalo sa mi príliš jednoduché - neustále sme opakovali učivo o podieloch v spoločnosti, riaditeľoch a bola to proste nuda. Zdá sa, že ani finančné právo a bankovníctvo nebude mojou budúcnosťou (smiech).

Čo sa týka budúcnosti, akú prácu alebo pozície v praxi môžete s najväčšou pravdepodobnosťou zastávať po absolvovaní tohto štúdia?

S týmto odborom môžem pracovať kdekoľvek, kde ma zoberú. Čiže aj v banke, alebo na pozícii manažéra, ak by som mala o niečo také záujem. Ale ja chcem byť právnička, takže musím pokračovať v štúdiu ďalej. O rok začínam postgraduálne štúdium Legal Practice Course (LPC) buď v Birminghame alebo v Londýne. Potom ma čakajú dva roky praxe v právnickej firme.

Bola súčasťou prvých 3 rokov tiež nejaká prax?

Prax nie je povinná počas LLB ani počas LPC, ale aby ste sa mohli kvalifikovať na právnika, po skončení LPC musíte absolvovať povinnú prax v právnickej firme po dobu dvoch rokov. Nájsť si takéto miesto je extrémne náročné. Pokúšam sa o to už druhý rok a stále nič. Tento rok som už mala aj pohovory, takže idem dobrým smerom, ale ešte to bude chvíľku trvať, kým sa mi to podarí. Najhoršie na tomto procese je to, že mnohé právnické firmy robia nábor dva roky dopredu. Čiže ak by som s firmou dostala zmluvu tento rok, pracovať by som pre ňu začala až v septembri 2009. Ak sa mi pozíciu získať tento rok nepodarí, tak sa o rok budem uchádzať o pozície začínajúce v roku 2010. Konkurencia je obrovská a treba mať aj veľkú dávku šťastia. Ja však verím, že skôr alebo neskôr sa mi to podarí!

Plánujete sa po skončení tohto štúdia vrátiť sa na Slovensko a nájsť si uplatnenie doma, alebo máte pocit, že ostanete v zahraničí?

Hneď po skončení štúdia návrat na Slovensko neplánujem. Najskôr o 10 rokov. Aj to iba vtedy, ak by som si mohla otvoriť vlastnú právnickú firmu, alebo nejaký iný biznis, čo bude dobre vynášať. Hoci musím sa priznať, rozmýšľam aj o Austrálii, chcela by som tam stráviť zopár rokov, keď ma už táto upršaná krajina omrzí (smiech).

Na aké najväčšie výzvy a problémy si spomínate, v začiatkoch tohto štúdia?

Keďže som s angličtinou problémy nemala, nemusela som sa trápiť s prekladmi zadaní a aj odborné knihy som čítala hneď od začiatku bez slovníka. Skôr som si ťažšie zvykala na fakt, že tu bifľovanie nestačilo. Museli ste pri študovaní skutočne rozmýšľať a nachádzať logické riešenia na rôzne právne problémy, ktoré niekedy ani jasné riešenia nemali. To však treba zažiť, vyskúšať na vlastnej koži, ako iný tento systém štúdia je. Ono to však záleží aj na odbore, ktorý študujete. Taký matematik alebo IT študent by mal pravdepodobne iné skúsenosti, než ja a možno by sa mu štúdium v UK zdalo oveľa ľahšie než to na Slovensku.

Máte pocit, že vás vaša stredná škola na Slovensku pripravila dostatočne dobre na vysokú školu v zahraničí?

Tak tým som si istá. Naše gymnázium bolo náročné a fakt, že musíte prejsť podrobne veľké množstvo predmetov v jednom roku, vám štúdium v zahraničí neskôr uľahčí. Britskí a africkí študenti sa tu často sťažujú, že nestíhajú, že majú veľa práce do školy...a vidíte, ja som stihla počas štúdia aj pracovať na rôznych pozíciách, a to tvrdo. To všetko vďaka tomu, čím som prešla na Slovensku. Jediné, čo by som vytkla slovenskému systému je slabá jazyková pripravenosť absolventov stredných a vysokých škôl. Keby som nešla počas gymnázia na pol roka študovať do Ameriky, asi by som nikdy nebola jazykovo na tom tak dobre, aby som mohla s ľahkosťou vo Veľkej Británii neskôr študovať právo.

Aký najvýraznejší rozdiel vnímate medzi štúdiom tu a našim slovenským univerzitným systémom?

Keďže som na slovenskej univerzite nikdy neštudovala, nemôžem to porovnať z vlastnej skúsenosti. Avšak od mojich bývalých spolužiakov zo strednej školy viem, že sa neustále sťažujú na to, že sa na výške učia mnoho zbytočností, ktoré nikdy v praxi nepoužijú. Tu vám niečo také nehrozí. Ide sa priamo k veci a učia sa len záležitosti, ktoré reálne v praxi využijete.

A aké sú približné celkové náklady tohto štúdia na rok?

Štúdium na tento rok stojí 3 070 libier, plus rátajte ďalších 150 libier na knihy, a ďalších 4 500 libier životné náklady. Takže človek potrebuje cca 7 700 libier na rok štúdia, niekedy aj viac. Európski študenti môžu požiadať britskú vládu o pôžičku, takže potrebujú už len tých 4 500 libier ročne na životné náklady, ak sa nebudú veľmi rozhadzovať. Bez práce sa to nedá zvládnuť, ak nemá študent ochotných a finančne zabezpečených rodičov, ktorí pomôžu. Túto sumu je však možné zarobiť napríklad prácou v sklade cez leto. Za 48 hodín týždenne môžete pokojne dostať niečo medzi 900 až 1400 libier mesačne. Prázdniny trvajú približne 4 mesiace, čiže na celý rok si viete cez leto našetriť, ale namakáte sa. Počas školského roka sa dá zarobiť normálnymi prácami okolo 100 až 150 libier týždenne. Takže prežiť sa dá, ale veľa času na oddych mať nebudete.

Dobre, poďme trošku k Veľkej Británii. Aký je váš názor, Veľká Británia - prečo áno?

Finančná výhoda, ktorú som už spomenula - pôžička od vlády, ktorú splácate až po získaní zamestnania, v ktorom zarábate najmenej 15 000 libier ročne. Spoznanie nových kultúr...naučíte sa väčšej tolerancii voči druhým a inak vyzerajúcim a správajúcim sa ľuďom z celého sveta. Získate úplne iný pohľad na svet a svoj život. Budete si vážiť veci, ktoré ste si pred tým nevážili, lebo pre vás boli samozrejmosťou. Otvoria sa vám dvere aj tam, kde by ste sa inak nikdy nedostali. Naučíte sa samostatnosti a budete sa spoliehať hlavne sami na seba.

A prečo nie?

Čaká vás pravdepodobne drina v podobe manuálnych prác, ktoré by ste na Slovensku nikdy nerobili. Musíte byť mentálne silní, aby ste zvládli oboje - štúdium a aj potupnú prácu. Počasie je väčšinou sychravé a obloha je tmavá. Často je to deprimujúce a musíte sa s tým naučiť žiť. Bude vám chýbať slovenská príroda a slovenské jedlo a priatelia a rodina. Musíte byť pripravení, že pri hľadaní práce nebudete mať hneď pri prvom ani pri druhom pokuse úspech. A ako každé veľkomesto, aj tu na vás číhajú drogy a alkohol, a život tu môže byť niekedy nebezpečný.

Aký je váš hlavný tip na to, ako profesionálne alebo akademicky uspieť v tejto kultúre?

Tvrdo na sebe pracovať. Byť zapálený pre to, čo robíte. A nikdy sa nevzdávať.

Vďaka Petra za príjemný rozhovor!