Kariéra bez hraníc



Egypt

Lenka Beňová pracuje ako vedecká pracovníčka na projektoch oddelenia Social Research Center, na známej univerzite v Káhire, American University in Cairo. Po gymnáziu na Vazovovej v Bratisleve študovala podnikové hospodárstvo (Business management) na Suffolk University v Bostone. Po bakalárskom štúdiu vhupla rovno do praxe: dva roky venovala začínajúcej firme v USA, kde spustila výskum v oblasti dlhodobej zdravotníckej opatery. Rok žila v Nigérii, kde bola súčasťou zdravotníckych projektov okolo HIV, malárie, mentálneho zdravia a podvýživy. Po týchto rokoch strávených prácou, cestovaním a sebaspoznávania sa, zistila, čo chce. Tak odišla študovať Blízky Východ, priamo do srdca orientálnej Afriky, Egypta. Ako sa ďalej odvíja jej príbeh, už hovorí sama.

Tim_lekarov.jpg

Fotka č.1: Tím lekárov v Egypte. Lenka naľavo


Tak ešte raz, vlastnými slovami. Kedy a kde ste sa rozhodli, že budete vedeckou pracovníčkou v oblasti zdravotníctva v zaostalejších kútoch sveta?


Moja celá profesionálna kariéra je sústredená na zdravotníctvo. Tým však, že nie som lekárka, som začínala ako manažérka, najprv v súkromnej firme a neskôr ako koordinátorka humanitárnych projektov v Afrike. V tejto pozícii som zistila, že poznatky z jednej krajiny alebo kultúry sa nedajú ľahko preniesť do druhej a ak chcem zefektívniť svoju prácu, musím sa taktiež sústrediť na istú kultúru, jazyk alebo kontinent. Vtedy som si vybrala Blízky Východ a arabčinu. Začala som dvojročným štúdiom na univerzite v Káhire. Po dokončení štúdia to už bol len krôčik ku výskumu, na ktorom teraz pracujem pod vedením svojej bývalej profesorky Dr. Hanie Sholkamy.

A prečo práve Egypt?

Po rozhodnutí sústrediť sa na štúdiá Blízkeho výhodu som sa prihlásila na tri školy, ktoré mali dobrú reputáciu v odbore. Dve z nich boli v Anglicku. Rozhodnutie ísť do Káhiry pramenilo z mojej túžby nielen študovať, ale aj dennodenne prežívať Blízky Východ a hovoriť po arabsky. Preto Egypt.

A ako ste sa po skončení štúdia na AUC ocitli v tomto tíme a na projektoch, na ktorých pracujete?

V Egypte je nájsť prácu cez formálne aplikácie veľmi nepravdepodobné a zložité. Napriek tomu, že je to veľká krajina (80 miliónov ľudí), mám často pocit, že sa všetci akoby navzájom poznajú. Tento pocit je ešte silnejší, keď sa človek pohybuje v okruhu vzdelaných ľudí. Keď som po roku práce mimo Egypta prišla naspäť a hľadala som si prácu, strávila som dva týždne na internete a posielaním resume na otvorené pozície. Keďže v tom čase bol Ramadán, všetko išlo veľmi pomaly a neotváral sa mi žiaden prospekt. Rozhodla som sa využiť kontakty z univerzitného štúdia a bez ohlásenia som išla pozdraviť svoju profesorku, ktorá ma podporovala pri písaní diplomovky a pracovala vo výskume. Ešte predtým, ako som sa jej mohla opýtať, či vie o niekom, kto hľadá niekoho s mojou kvalifikáciou, sa ma spýtala, čo robím. Na moju odpoveď, že si hľadám prácu, mi oznámila, že v jej kolektíve teda začínam na budúci týždeň.


Zdá sa, že to takto proste malo byť! Alebo ste boli v správnom čase na správnom mieste. Tak či tak, čo z tohto všetkého považujete za svoj najväčší úspech?

To, že som po dlhoročnom pátraní našla odbor štúdia a práce, ktorý ma kompletne pohlcuje a napĺňa.

A neúspech?

Že mi to trvalo tak dlho!

Čo jedinečné ste vašou prácou a štúdiami v zahraničí získali?

Určite sa mi nesmierne rozšírili obzory. Keby som nebola študovala a pracovala v zahraničí, nebola by som si vedomá toho, aké sú možnosti v odbore epidemiológie, ktorú teraz plánujem začať študovať na doktorandskej úrovni. No a samozrejme by som si nebola zvolila odbor Blízkeho východu. Neznamená to, že si nemyslím, že na Slovensku v odbore zdravotníctva ale nie sú žiadne problémy a že by sa nemali rozhodne riešiť. Bez skúseností v zahraničí by som teraz Robila pravdepodobne niečo iné.

Čo by ste teraz robili inak, ak by ste si to všetko znova mohli zopakovať?

Naučila by som sa oveľa skôr po francúzsky.

Čo odporúčate ľuďom, ktorí sa práve rozhodujú o vlastnej profesionálnej dráhe?

Často si myslíme, že vzdelanie je najlepšia časová investícia. Ja som sa ale po bakalárskom stupni rozhodla pracovať tri roky, a taktiež som si teraz dala trojročnú pracovnú prestávku medzi magistrom a doktorátom. Myslím, že skúsenosti - nielen pracovné, ale aj kultúrne, jazykové a cestovateľské, mi otvorili nové horizonty, o ktorých som nemala ani potuchy keď som si vyberala bakalárske štúdium. Odporúčala by som ľuďom a hlavne mladým študentom, aby sa nie vždy ponáhľali dokončiť celé štúdium naraz, pretože nemusia mať ucelenú predstavu o tom, čo presne chcú robiť po jeho skončení. Taktiež pracovná skúsenosť je pri magisterskom a doktorandskom štúdiu nenahraditeľná.

Čo presne robíte na projektoch, ktoré ste spomenuli?

Ako pracový kolektív máme rozbehnutých viacero výskumných grantov. Ja pracujem na jednom z nich, kde pôsobíme ako konzultačná skupina pre ministerstvo sociálnych vecí v Egypte. Toto ministerstvo nás požiadalo o pomoc s výskumom, designom a implementáciou nového sociálneho programu v Egypte, ktorý bol už vyskúšaný v iných krajinách, tzv. Conditional cash transfer program. V mojej pozícii mám na zodpovednosti všetky dimenzie v odbore zdravia a na druhej strane aj monitorovania úspechu plánovaného programu.

Čo konkrétne vás na tomto baví?


Musím sa priznať, že moje najlepšie dni nie sú tie, keď nám vyjde publikácia, ale tie, ktoré trávim v zdravotných strediskách. Tu mám na zodpovednosť zistiť, aké služby môže stredisko pripraviť pre ľudí, ktorí sa zúčastňujú nášho programu a samozrejme zabezpečiť zozbieranie dát. Analýza dát a písanie o výsledkoch je tiež fascinujúca práca, ale…Aj tak najradšej úplne sedím prepotená na lavičke s doktormi pri chladenej fľaškovej Cole po dni naplnenom pozorovaním práce na klinikách, kde nám chodí aj 300-400 ľudí denne.

Najmenej ma baví pripravovanie grantových ponúk a taktiež písanie správ o pokroku práce pre projektových donorov. Je to opakujúca sa práca, ktorá samozrejme urobená musí byť, ale nevyžaduje žiadne intelektuálne zaangažovanie.

A ako vyzerá váš typický deň?


Záleží na tom, v akej fáze prípravy sme. Niektoré dni trávim v kancelárii písaním správ, analýzou dát alebo pripravovaním článkov a konferenčných príspevkov. Naopak, niektoré dni máme stretnutia s našimi kolegami pracujúcimi na iných aspektoch projektu. V nadchádzajúcich mesiacoch budem tráviť viac času „na vidieku“ v Egypte pripravovaním projektu, návštevami kliník a organizáciou tréningu pre ich personál.

Čo sú tri najväčšie plusy a mínusy tejto práce?

Možnosť zúčastniť sa na tomto inovatívnom projekte a publikovať o ňom, tráviť čas s pacientmi a lekárskym personálom. A možnosť zoznámiť sa a pracovať  s mnohými vedeckými pracovníkmi v mojom odbore. To sú plusy.

Mínusy...Nevyspytateľnosť práce s ministerstvom, nedostatok vedeckých pracovníkov v skupine a platové ohodnotenie.

A ako fungujete ako tím a organizácia interne?

Moja predchádzajúca práca s Lekármi bez hraníc bola v porovnaní s týmto centrom ako pobyt v armáde. Naopak, na terajšom pracovisku často neviem, kto pracuje na čom, kto rozhoduje o čom a ako tento systém navigovať. Niekedy sa mi zdá, že je to úplný zázrak, že sa nám niečo podarí dokončiť - nielen načas ale aj kvalitne. Musím povedať, že ešte som si na tento spôsob “neorganizácie” nezvykla, ale uvedomujem si, že sa musím prispôsobiť a snažiť sa dosiahnuť čo najlepšie výsledky.

 

Ockovacia_kampan_proti_osypkam.jpg  Senegal_a_koucovanie_na_biznis_sutaz.jpg 
Fotka naľavo: Nigéria - kampaň vakcinácie osýpok. Fotka napravo: Senegal - koučovanie pre biznis súťaž


O čom boli vaše roky strávené v Nigérii, Palestíne a Sudáne? Pracovne, aj osobne, s odstupom času?


Počas svojej práce s Lekármi bez hraníc som sa najmä naučila, ako pracovať s ľuďmi z rôznych kultúr a profesií. Môže to znieť otrepane alebo dokonca jednoducho, aj ja som si myslela, že viem dobre pracovať s ľuďmi. V tejto práci som sa ale niekedy dostala do bizarných situácií. Napríklad, keď som v južnom Sudáne monitorovala pohyby rebelov, aby sa im naše mobilné tímy nedostali do cesty, ale aby sme mohli dosiahnuť čím viac pacientov. Po neprespanej noci vymieňania nových správ na satelitnom telefóne s kolegami v Kongu a v misii OSN sa mi pri raňajkách pohádala sestrička s doktorom, pretože sa nevedeli dohodnúť, kto spraví inventúru liekov. Musela som to trochu predýchať, aby som ich oboch neprefackala, že sa správajú ako malé deti. Sadli sme si spolu s tímom a porozprávali sme sa o tom, ako by sme si najlepšie vyriešili nezhody.

Vy a Egypt. Aký je váš vzťah k tejto krajine?


Čím som tu dlhšie, tým sa mi tu viac páči. Ľudia, ktorí navštívili Káhiru sa určite pamätajú na hluk, zápchy na cestách, smog a špinu. Raz som počula anekdotu o výskumníkoch, ktorí sa rozhodli študovať, ako hluk ovplyvňuje ľudí v Káhire. Samozrejme si najprv vybrali cestných policajtov, ktorí v prostriedku križovatiek trávia celé dni. Keď sa prvého spýtali, ako vníma hluk vo svojom prostredí, odpovedal: „Aký hluk?“ Myslím, že ja už som tiež dospela do toho štádia.

Čo považujete za najväčšie rozdiely medzi egyptskou a slovenskou kultúrou?

Jeden rozdiel, ktorý je vždy v Egypte cítiť je ten, že nižšie, nevzdelané vrstvy ľudí žijú akoby v úplne inom svete ako vzdelaní a najmä bohatí ľudia, a naopak. Najmä ľudia z vyšších vrstiev často ani nemajú poňatie o tom, ako žijú chudobní ľudia, koľko stojí chlieb a dokonca možno aj nerozumejú ich reči. Pohybujú sa akoby na paralelných úrovniach a len minimálne sa stretávajú, možno v podobe upratovačky v domácnosti, šoféra, alebo rýchlym prejazdom slumov.

Je niečo, čo by ste boli radi, keby sa Slovensko od Egypta naučilo?

Najviac sa mi páči, že ľudia sú tu veľmi otvorení a priateľskí. Napríklad, v štvrti, kde bývam v strede mesta, sa pohybuje tisíce turistov. Domáci ale hneď zaregistrujú, že ja tam bývam. Nakupujem vždy v tom istom obchode a trhu, takže za pár týždňov si ma začali pamätať, zdraviť sa a pýtať sa na moju rodinu. Teraz napríklad, keď si niečo objednám po telefóne z obchodu a prinesú to neskoro v noci, nezazvonia, aby ma nezobudili.  Nechajú mi tašky pred dverami bytu a vedia, že na ďalší deň to prídem zaplatiť. Dokonca mi niekedy pripomenú, čo si nemám zabudnúť kúpiť! Vo svojom domácom okruhu obchodov, reštaurácií ma všetci poznajú a cítim sa tak bezpečne a v priateľskej sfére, ako na dedine medzi 20 miliónmi ľudí.

A naopak, čo funguje u nás doma lepšie?

Neviem si zvyknúť na dve veci. Poprvé, fajčí sa všade a vždy. Podruhé, ľudia, keď na ulici dojedia balíček lupienkov, jednoducho hodia obal na ulicu. Chápem, že niekto tú ulicu každú noc pozametá, ale aj tak neviem pochopiť, ako sa to s takou samozrejmosťou dá urobiť.

Vravíte, že sa plánujete raz vrátiť domov, ale ešte neviete kedy. Keď si však predstavíte také tie menšie, bežnejšie návraty domov, ako ich prežívate?

Ja svoje každoročné návraty vždy prežívam najmä v dvoch dimenziách. Prvá je, keď si doma s rodičmi sadneme k obedu a zo mňa opadne všetok stres, nielen ten pracovný ale najmä stres, ktorý ani necítim dennodenne - stres zo života v zahraničí, z toho, že si musím dávať vždy pozor na seba a že som stále akoby napätá. Doma sa mi viditeľne uľaví a cítim sa relaxovaná, zaopatrená, chcená. Druhá dimenzia je tá, že zmeny na Slovensku necítim postupne, ale akoby po skokoch. Každý rok sú zmeny viditeľné, a to nielen napríklad v mestskej infraštruktúre, nových budovách, firmách, autách, ale aj v ľuďoch. Mám priateľov, s ktorými komunikujeme počas roka cez internet, ale zdá sa mi, že ich každoročne ubúda a tieto priateľské vzťahy alebo „korene” mi chýbajú, keď prídem naspäť domov.  Myslím, že mnohí priatelia i rodina ma považujú za akéhosi “exota”, alebo voľný radikál a nevedia ma zaradiť do normálneho behu svojho sociálneho života. Napríklad predtým ako sa ma niekto spýta, ako sa mám, sa ma vždy pýtajú “Kde si teraz?”

 

Pacient_v_Sudane_so_spavou_nemocou_Emanuel.jpg  Sudan_-_grilovanie_kozy_cez_vikend.jpg

Fotka naľavo: Pacient v Sudáne so spavou nemocou Emanuel. Fotka napravo: opekanie kozy cez víkend, Sudán


Diskusia

20.02.2013 16:20:18 - generic viagra
20.02.2013 03:18:40 - rHQPykLhvefZXbFXSsv
17.02.2013 18:39:20 - generic viagra
15.02.2013 02:49:47 - same day loan
10.02.2013 14:30:34 - viagra

Čítať celú diskusiu

Príležitosti pre mňa


Kariéra Bez Hraníc, spol. Yeminee s. r.o.
E-mail: stanka.svecova@gmail.com, Skype: karierazahranicami
2007 © Yeminee, s.r.o.

webdesign © bart.sk

EPICORFinalne_logo_accenture.jpgLogo.gifLogo_Proactive_HR.jpgNEWlogo.jpglogo2.jpglogo_big.jpgeducation_text_-_zmena_loga.jpgtarget.jpgAIESEC_logo_modrenabielom.jpg