Nigéria

Daniela Kmeťková žije a pracuje v Nigérii. Čo ju tam zavialo, ako sa jej tam žije a pracuje, o tom nám do detailov rozpráva táto odvážna cestovateľka a absolventka Ekonomickej Fakulty UMB, odbor cestovný ruch, v Banskej Bystrici.

Fotka č.1: Kancelária firmy, v ktorej Daniela pracuje
Fotka č.2: Ľudia v tradičných odevoch v Nigérii
Fotka č.3: Lagos na Vianoce

Daniela, po skončení vysokej školy na Slovensku ste strávili rok v Nigérii na odbornej ekonomickej stáži. Neskôr ste sa vrátili domov, kde ste pracovali ako Marketingový a predajný manažér v hoteliérstve a cestovnom ruchu. Teraz ste späť v Nigérii. Čo z týchto všetkých doterajších skúseností považujete za svoj najväčší úspech?

Za úspech vždy pokladám zrealizovanie niečoho, čo prinesie pozitívnu zmenu. Z mojich pracovných výkonov sa napríklad teším vytvoreniu systému plánovania výroby vo firme v Nigérii, zavedeniu softvéru na efektívnu prípravu štatistík v hoteli v Žiline a jeho zaradenie medzi globálne distribučné systémy.

Vedeli by ste si spomenúť aj na "neúspech", nie úplne vydarenú "vec"?

Neúspechy prácu samozrejme sprevádzajú a občas vyplynú aj z úspechov. Napríklad som zvedavá, či sa systém plánovania vo firme v Nigérii používal aj po mojom odchode. Opačný prípad by som pokladala za svoju neúspešnú implementáciu a zaškolenie ľudí, ktorí to po mne mali prevziať.

Čo ste v zahraničí získali, čo máte pocit, že by ste doma nikdy nezískali?

Odlišný pohľad na svet a odlišný prístup k práci. Je jedno, ako ďaleko idete, vždy prídete do prostredia s inými zvykmi a názormi. Niekde sú rozdiely väčšie, inde menšie, ale v každom prípade vás to obohatí. Myslím si, že by každý v rámci svojich možností mal využiť šancu vycestovať, aby mohol potom na základe vlastných skúseností porovnávať.

Čo odporúčate ľuďom, ktorí sa práve rozhodujú o vlastnej profesionálnej dráhe a zvažujú prácu vo svojej oblasti, vo veľmi neznámej krajine?

Neváhať a nečakať, že sa to spraví samo. Aktívne si zhromažďovať informácie, kontaktovať sa s ľuďmi, ktorí majú obdobnú skúsenosť a zároveň dať okoliu vedieť svoje úmysly. Nikdy neviete, ktorá náhoda a ktorá osoba vám pomôže zrealizovať plány.

Čo by ste teraz robili inak, ak by ste si to všetko znova mohli zopakovať?

Ak teraz myslíte skúsenosti zo zahraničia, nič by som nerobila inak. Jedine ak - začať ešte skôr, aby som toho stihla viac (smiech). Je dôležité veľa neváhať a aj za cenu menších obetí to skúsiť. Človek sa nepoučí zo sedenia doma. No a čo sa týka "zopakovania si niečoho", tak to som práve zrealizovala - vrátila som sa do Afriky.

Dobre, poďme bližšie k tomu, čo ste robili počas svojej ročnej odbornej stáže v Nigérii. Začnime tým, že prečo práve táto krajina?

Počas štúdia na vysokej škole som uvažovala nad stážou v zahraničí. Už vtedy som veľmi snívala o Afrike, a konkrétne Nigéria bola potom viac-menej výber z aktuálnych ponúk.

O akú firmu išlo, a čo konkrétne ste mali na starosti vy?

Firma Homepro Ltd. je súčasťou Grouptrade - jej sesterské firmy sa zaoberajú stavbou a predajom nehnuteľností, oficiálne to nazývame "estates". Tieto "estates" sú kvázi obytné štvrte, respektíve ohradené a strážené domy. Majiteľ spoločnosti sa rozhodol postavené domy zariadiť tiež kuchyňami a dverami, a tak vzniklo HomePro.

Ja som stážovala na marketingovom oddelení, kde som spolu-vytvárala propagačné materiály, tvorila databázy klientov, obchodné podmienky, a koordinovala plánovanie výroby. Taktiež sme zavádzali systém komunikácie medzi oddeleniami, t.j. celý proces od prijatia objednávky, cez platbu, výrobu vo fabrike, až po doručenie a inštaláciu. Následne som zisťovala spätnú väzbu ohľadne spokojnosti klientov.

A ako to celé začalo - ako ste sa do tejto firmy vôbec dostali?

Homepro Ltd. sa zapojilo do výmenného programu organizácie AIESEC - už predo mnou mala táto firma dvoch stážistov a tak mali s celým programom predchádzajúcu skúsenosť. Ja som na druhej strane prešla výberovým konaním v AIESEC Slovensko (jazykové testy a assessment centrum) a túto firmu som si vyhľadala prostredníctvom ich online databázy. AIESEC v Nigérii predstavil môj životopis a formulár so skúsenosťami a požiadavkami na stáž tejto firme - oni mi následne zaslali svoje požiadavky, a po finálnom dohodnutí dĺžky stáže ma akceptovali.

Veľmi zaujímavé! Takže ste nemali vopred telefonický alebo osobný pohovor, čo znamenalo, že rovnako ako pre vás, tak i pre nich išlo o minimálne malú neznámu, keď ste sa po prvý krát stretli zoči-voči. Čo vás nakoniec na tejto práci bavilo najviac, a na druhej strane, čo najmenej?

Veľmi som sa tešila tomu, že môžem vytvárať niečo nové. HomePro bola vtedy v podstate začínajúca firma, a teda všetky systémy boli v etape zavádzania. Zamestnanci mali záujem všetko zlepšovať a dávali mi pocit, že budú radi, ak prídem s novými nápadmi a reálne pomôžem. Frustráciu mi neskôr spôsoboval ich ležérny postoj k plánovaniu a dodržiavaniu sľubov. Často sa stávalo, že "sa meškalo" s objednávkou a klient bol nespokojný. Vytvorila som preto systém plánovania výroby, avšak konkrétne v tejto oblasti som sa stretla s malým záujmom na strane ostatných zamestnancov.

A niečo viac o ich firemnej internej kultúre? Líši sa nejak radikálne od tej našej, slovenskej?

Kolektív firmy, pokiaľ nerátam zamestnancov fabriky, je malý, a tým pádom boli vytvorené veľmi vhodné podmienky na priateľskú a osobnú firemnú kultúru. Okrem toho, Nigérijčania majú v krvi byť priateľskí a otvorení. Mám pocit, že v slovenskej firme si kolegovia udržujú väčší odstup, alebo minimálne trvá dlhšie, kým čisto kolegiálny vzťah prerastie do kamarátstva. Na druhej strane sa v našich firmách stretnete s väčšou zodpovednosťou a rešpektom, a veľa vecí nemusíte riešiť, lebo sa berú ako samozrejmosť. Sú súčasťou niekoho popisu práce alebo úloh a daný človek to aj rieši. V Nigérii však musia nadriadení klásť oveľa väčší dôraz na kontrolu a to nie len spätnú, ale neustálu. Pokiaľ nastane konflikt, rieši sa oveľa "hlučnejšie" než ako sme na to zvyknutí my - asi preto, aby si podriadený z toho vyvodil patričné ponaučenie.

Takže samozrejme, rozdielov - či už menších alebo tých väčších, nájdete oveľa viac, a hlavne keď tam žijete už dlhšie. Avšak čas prinesie aj poznanie, že mnoho vecí je vlastne všade rovnakých.

Dobre, takže teraz ste "usídlená" v Nigérii. Ako dlho plánujete ostať, respektíve, plánujete aj návrat domov na Slovensko?

Do Nigérie som sa vrátila, pretože mi príliš chýbala po prvom návrate z nej. Cítim sa tu dobre a často by som sa najradšej natrela kakaom, aby som sa ľahšie stratila v dave a vychutnávala si miestnu atmosféru bez pútania pozornosti. Rada by som ostala dlho, bez ďalších špecifikácií. Mnoho ľudí nevie pochopiť, že aj keď som sa tak veľmi chcela vrátiť späť do Nigérie, Slovensko mám stále neskonale rada. Je to moja východzia základňa, môj domov. Jednoducho, je možné milovať dve krajiny - cítim sa doma na oboch miestach. Ak nájdem svoje šťastie niekde inde než doma, ak by mi aj priam sčernela krv po rokoch života v Afrike - občas tomu aj verím, že sa to môže stať (smiech) - srdce budem mať vždy slovenské...

Ako ste svoj predchádzajúci príchod na Slovensko a adaptáciu doma prežívali minule?

Po návrate z Anglicka som napríklad mala chvíľu problém preorientovať sa na správnu stranu na ceste a s nesmiernou chuťou som sa vrhla na naše jedlo. Po návrate z Afriky som všetky bežné úkony robila akoby podvedome, ale bolo to v takom opare. V mojom vnútri sa bili asi všetky pocity sveta a bolo mi strašne smutno za Nigériou. Aby som si to aspoň čiastočne vynahradila, kade som chodila, všetkým som rozprávala, aká úžasná krajina to je a snažila som sa vyvracať všetky predsudky o Afrike. Po roku a 5 mesiacoch môžem skonštatovať, že som sa nikdy úplne neadaptovala a potrebovala som sa vrátiť tam, kde mi ostala polovica mojej osoby.

Čo by ste odporúčali tým, ktorí procesom návratu a adaptácie ešte len pôjdu?

Pripraviť sa na fakt, že to bude trikrát ťažšie ako adaptácia na novú kultúru. Sústrediť sa na veci, ktoré vám napríklad v zahraničí najviac chýbali a doma si ich dopriať plnými dúškami. A samozrejme tešiť sa zo stretnutí s rodinou a priateľmi. Pokiaľ vidíte svoju budúcnosť už doma, treba byť schopný vnútorne uzavrieť kapitolu "návšteva zahraničia" a premeniť ju na príjemné spomienky. Táto časť sa mne nepodarila (smiech).

Taktiež môžete počítať s tým, že tak ako ste v zahraničí reprezentovali Slovensko, doma po vás bude takmer každý žiadať opis a zhodnotenie navštívenej krajiny. Máte zodpovednosť za to, aké slová budete voliť, aby ste nepodali skreslený obraz.

Čím to je, že máte k Nigérii taký silný osobný vzťah?

O Afrike sa hovorí, že ju buď znenávidíte, alebo si ju zamilujete. Toto môžem potvrdiť, na Afriku nezabudnete. Afrika sa vám dostane pod kožu. V Nigérii ma nadchli ľudia, ich život, ich pestrá kultúra, ich nádherná zem. Je to jednoznačne farebná krajina a ani jeden deň tam nemôžete nazvať "bežný". Tam som prvý krát pocítila spokojnosť s tým, že nemusím nikomu "závidieť", kde v zahraničí je, pretože ja som v Nigérii a je to fantastické.

Čo považujete za najväčšie rozdiely medzi nigérijskou a slovenskou kultúrou?

Určite by každý začal s dochvíľnosťou, ale ja začnem postojom k životu. V Nigérii sa nepáchajú samovraždy, oni život milujú, v Nigérii po ulici nechodia zachmúrení ľudia, ale usmiati, v Nigérii sa neumárajú v problémoch, dúfajú v lepší zajtrajšok. Ďalší rozdiel je v spätosti s tradíciami. U nás sú krásne múzeá, skanzeny a dokumenty o tradičnom slovenskom živote. Afrike bolo stáročia vtĺkané, že ich kultúra je fetišizmus a že sú primitívni. Múzeá majú ošumelé a najkrajšie diela sú aj tak ukradnuté v Anglicku a Spojených štátoch. Ale oni majú to šťastie, že svojou tradičnou kultúrou ešte žijú. Aj mladí ľudia nosia tradičný odev, aspoň občas, a tak ich ulice plávajú v nádherných farbách vyšívaných látok. Náš kroj uvidíte už iba v Lúčnici. Ďalším aspektom je postoj k riešeniu problémov, vzťah k peniazom, trávenie voľného času, ... Ak by sme chceli hovoriť o podobnostiach, na prvom mieste by som spomenula také to tradičné krčmové frflanie na politiku (smiech).

Je niečo, čo by ste boli radi, keby sa Slovensko od Nigérie naučilo?

Menej stresovať a viacej sa radovať. Mali by sme sa naučiť zatancovať si na ulici, keď nás práve niečo poteší alebo len tak. A najviac by ma tešilo, keby sme vedeli černocha u nás privítať tak, ako oni privítajú belocha - s otvorenou náručou a srdcom. Hovoríme síce o slovenskej pohostinnosti, ale to, čo tu môžeme vidieť, je nevrlosť a predsudky voči toľkým národom, farbám pleti a náboženstvám, až nám z tisícok kultúr ostáva zopár desiatok, ktoré sú u nás vnímané pozitívne.

A naopak, čo funguje u nás doma lepšie?

Plnenie sľubov, plánovanie a boj s korupciou. K tomu asi netreba viac vysvetlení, Nigéria patrí ku krajinám, ktoré fungujú štýlom "maňana" a má veľký problém s tým, že sa dá kúpiť takmer všetko. Niekto to síce nazve, že je tam "všetko možné" a naozaj tam dosiahnete veci, ktoré by ste u nás nevybavili. Ale ak zastávate princípy, rozčúli vás to, aj keď to napríklad bude vo váš prospech.

Čo sú ich momentálne priority - čo potrebuje Nigéria ako krajina vyriešiť najurgentnejšie?

Ak sa opýtate Nigérijčana, odpovie vám, že najväčší problém Nigérie je zlé vodcovstvo. Áno, politika sa dá kritizovať vo veľa oblastiach. Ale ja by som povedala, že si každý musí uvedomiť svoju vlastnú zodpovednosť. Veľa bojov v Nigérii sa zvádza medzi kmeňmi, keďže hranice krajiny si kedysi vymysleli Briti. Nigéria potrebuje posilniť národnú hrdosť a spolupatričnosť. Vždy ma tešilo stretnúť hrdého Nigérijčana a vidieť umelcov a vplyvné osobnosti, ako toto povedomie dvíhajú. Ďalej je prioritou Nigérie vyriešiť napríklad problém s elektrinou. Vraj sa situácia už zlepšila, tak som zvedavá, koľko výpadkov budeme mať teraz. No a najurgentnejší problém celej Afriky platí aj pre Nigériu - je nutné zlepšiť vzdelanosť. Nigéria je preľudnená a spolu s úrovňou vzdelania je to začarovaný kruh. Ak chcete pomôcť Afrike, nezhadzujte im potraviny a lieky, ale učiteľov a ďalších učiteľov.

Vidíte nejaké príležitosti slovenských firiem v obchodovaní s Nigériou?

Pracovala som tam v nábytkárskom priemysle a myslím si, že by sa dalo obchodovať s drevom. Vidím veľa príležitostí v cestovnom ruchu. Nigéria ťaží ropu a určite môže využiť rôzne technológie, stroje, softvér. Na druhej strane môže ponúknuť poľnohospodárske plodiny, ako napríklad yam, cassava, arašidy, ovocie.

Dobre, a ako na to?

Veľmi opatrne. Nigériu ľúbim, ale nedá sa vymazať fakt, že je tam veľa špekulantov. Určite by som nič nenechávala na internet a bankové prevody. Potrebujete sa s nimi stretnúť, jednať, všetko vidieť a všetko tri krát overiť. Ale ak budete na toto odhodlaní, prekonáte predsudky a správne sa dohodnete so správnymi ľuďmi, Nigéria môže pre vás byť zasľúbenou krajinou. Aj keď je tam veľa chudobných ľudí, krajina je to bohatá a má čo ponúknuť.

Spoločnosť v Nigérii: čím je špecifická a ako vníma sama seba?

Nemôžem nazvať Nigérijčanov súdržných, ale zažila som aj chvíle nigérijskej hrdosti a držím im palce. Samozrejme najväčšia hrdosť a súdržnosť sa dala badať počas Afrického pohára národov, asi ako u nás počas Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji (smiech). Verejná diskusia existuje, najviac sa hovorí napríklad o AIDS a okultizme, a korupcii. Rasová neznášanlivosť mi príde Nigérii úplne cudzia. Popri možno dvoch narážkach som sa stretla s tisíckami radostných výkrikov ako reakcia na moje blond vlasy a pleť. Čomu sa nevyhnete, sú štvornásobné ceny kvôli vašej farbe, ale oni to ani nevnímajú ako zlo. Ste beloch, to sa rovná "máte veľa peňazí", tak prečo by ste im nepomohli. Svoju povesť vo svete poznajú a myslím si, že im to je ľúto. Veria, že raz sa to zmení a svet ich spozná ako dobrú krajinu. Určite ich rozhorčí, keď sa o Afrike hovorí ako o čiernej diere. Ale my Slováci poznáme pocit, keď sa nás niekto opýta, či poznáme televízor. Rozdelenie spoločnosti je asi rôzne, tak ako veľmi rôzna je celá Nigéria. V Lagose, kde som žila, som vnímala rozdelenie na najnižšiu, nižšiu, strednú a vyššiu vrstvu. Prevláda tam silné kresťanstvo, ktoré ale funguje v pokoji vedľa islamu. O jednom kamarátovi som až po dlhom čase zistila, že je moslim. Na severe prevláda islam a myslím si, že usporiadanie spoločnosti je viac podľa tradícií. Vládne tam šaria a emiri majú popri vláde stále určité právomoci. Predpokladám, že v buši a pralese stále nájdete vyslovene kmeňové spoločnosti, ale s nimi som sa zatiaľ nestretla.

A na záver, spomeniete si na jednu alebo viac "pikošiek", ktoré ste určite v Nigérii zažili na vlastnej koži?

Jáááj, a koľko času máte? Nigéria je fantastická v tom, že neprejde deň, aby ste pikošku nezažili. Tam proste žijete a zbierate mušky na zuby, lebo sa musíte stále usmievať. Najlepšie zážitky sú z lokálnej "MHD". Idete autobusom a odpadnú vám dvere, alebo si šofér z chodníka spraví štvrtý pruh, keď sa mu nechce stáť v kolóne, alebo stratíte predavača lístkov, ktorý visel z dverí, keďže v autobuse sedí tri krát viac ľudí, ako je miesta. Ak pôjdete do Nigérie a nájdete odvahu, prosím, choďte na autobus! Keď sa vám podarí nasadnúť a odhadnete, kde máte vysadnúť, neoľutujete. Taktiež môžete vidieť, ako sa dá pneumatika, stôl a tri osoby prepraviť na jednej motorke alebo odniesť celý obchod na hlave. Na trhu vás presvedčia, že ste z inej planéty, lebo na avokádo povedia, že je to hruška, na také malé jabĺčko, že je to čerešňa. Ste chudák, ak nepoznáte popo (čo je papaya) a nechápu, že nemáte pepe a vy potom zistíte, že to je paprika. Budete sa cítiť úplne nemožne, keď vám kolega povie, že sa mu nezdá koleso a máte sa obzerať po mieste, kde ho dofúkate. Vy hľadáte pumpu a on zrazu zastaví: "Tak tu to je". Pozeráte na prázdnu cestu, keď zrazu priskočí černoško a s malým generátorom vám dofúka koleso. Až neskôr sa naučíte, kedy štipľavý znamená sladký a kedy sladký znamená štipľavý, rozoznáte jednotlivých kolegov, ktorí dovtedy vyzerali ako kópie, spoznáte kamaráta aj večer, keď je tma...prestanete sa ľakať, že v noci sa autá na ceste šoférujú samy, naučíte sa osprchovať kýbľom vody a miskou a nebude vám vadiť, že sa na vás pozerá žaba. A potom prídu nové pikošky, pretože Nigéria, tá vás nikdy nenechá nudiť sa.

Nemáme slov! Vďaka za nádherný rozhovor Daniela!