...pokračujeme v rozprávaní s Editou.....
Keňa je príliš veľká a v rôznych jej častiach sa žije rôznym spôsobom. Závisí to predovšetkým od oblasti a od kmeňa, ktorý danú oblasť obýva. Veľmi zjednodušene by sme mohli Keňu rozdeliť na päť častí.
Sever krajiny je veľmi suchý s nedostatkom dažďov. Tu žijú kmene Turkana, Samburu a Meru, ktorí sa živia predovšetkým chovom dobytka a žijú stále kočovným životom. Momentálne táto oblasť Kene hladuje v dôsledku dlhotrvajúceho sucha.
Západ krajiny, kde momentálne pracujem aj ja, ťaží predovšetkým z Viktorinho jazera. Žijú tu kmene Luo a Luja, ktoré sa živia predovšetkým lovom a predajom rýb. Zároveň je to oblasť bohatá na dažde a ako jediná v Keni je potravinovo bezpečná a sebestačná vďaka relatívne úrodnej pôde a rozvinutému poľnohospodárstvu.
Východ Kene obmýva Indický oceán a biele pieskové pláže sú svetoznáme. Teda cestovný ruch je sekundárny zdroj obživy popri poľnohospodárstve pre ostrovné kmene.
Juh krajiny patrí známym Masajom, ktorí sa tiež primárne živia chovom dobytka, ale žije tu aj kmeň Kisii, ktorý sa živý predovšetkým poľnohospodárstvom.
Centrálna oblasť Kene je domovom kmeňov Kikuju a Kalindžin. Títo sú známi ako dobrí podnikatelia, ale zároveň sa živia poľnohospodárstvom, keďže táto oblasť je veľmi úrodná.
Celkovo je v Keni 42 kmeňov, pričom menované sú tie najväčšie, ostatné kmene predstavujú len 15 % obyvateľstva.
Rovnako treba rozlíšiť medzi mestami a vidiekom. Mestá sú moderné a rušné, nájdete tu tie najlepšie autá, počítače, mobilné telefóny... A zároveň tých najchudobnejších z najchudobnejších, ktorí sa tlačia v plechových búdach v slumoch. Prišli do miest z vidieka kvôli práci a sú ochotní podstúpiť život v slume s vidinou budúcej šance a lepšieho života. Keď už nie pre seba, tak aspoň pre svoje deti.
Vidiek, si naopak žije svojim vlastným pomalým životom, kde ľudia nemajú elektrinu, voda sa získava z prameňa, alebo sa zachytáva dažďová a cesty sú v období sucha prašné, v obdobi dažďov blatisté. Mnohí za celý svoj život nevideli belocha. Presne taká je aj dedina, kde pracujem.
Ku životu väčšiny krajín čiernej Afriky a teda Keňu nevinímajúc tiež patrí neprestajný zápas s dlhodobými problémami ako korupcia. Na vedúcich a rozhodujúcich pozíciách nájdete nekompetentných ľudí, je tu zlá environmentálna politika a medzikmeňová neznášanlivosť.
Okrem Kene ste toho precestovali v Afrike viac. Máte pre nás nejaký rýchly prehľad?
Afrika sa nedá opísať, Afrika sa musí zažiť. Každá krajina je jedinčná, ovplyvnená mnohými faktormi ako kultúra národa, ktorý ju kolonizoval, otroctvo, kmeňové zloženie, postkolonializmus, nerastné bohatstvo, dominijúce náboženstvo, miestne vojnové konflikty, studená vojna, globalizácia, prípadne miera šialenosti diktátora, ktorý sa v danej krajine vybúril, v horšom prípade sa ešte stále búri.
Moja prvá africká krajina bola Nigéria. Tu som bola navštíviť kamarátku Danielu. Nigéria odbúrala všetky moje stereotypy o Afrike ako celku. Ale viac sa o Nigérii dá prečítať v rozhovore priamo s Danielou na týchto stránkach.
Počas môjho pobytu v Keni sa mi podarilo navštíviť Rwandu. Malá východoafrická krajina, ktorá ešte stále žije a trpí genocídou, ku ktorej došlo v roku 1994 (pozrite si filmy „Hotel Rwanda“, „Shooting dogs“ alebo „Sometimes in April“). Krajina je priam posiata pamätníkmi, ktoré majú ľudom pripomínať, čo stalo a zároveň ich vystríhať, aby sa to už nikdy viac nezopakovalo. Najhoršie je, že za tým všetkým bola politika... Zároveň má Rwanda úžasnú prírodu, krásne jazerá a dobre organizované a udržiavané národné parky. V národnom parku vulkánov na severe sa dá ísť na dobrú túru, počas ktorej môže človek vidieť gorily – presne tak ako ich videla Dian Fossey. To sa podarilo aj mne s kamarátkou. Dokonca sme mali aj hmlu J Východnú hranicu zdieľa Rwanda so stále nepokojným Kongom, preto tu človek stretne množstvo utečencov. A popri rwandskom jazyku sa tu človek dohovorí predovšetkým francúzsky, na angličtinu môžete mimo hlavného mesta a hlavných turistických atraktivít zabudnúť. A ešte jedna vec, ktorá ma zaskočila – v Rwande sa nedá použiť kreditná karta. Bankomaty akceptujú len rwandské platobné karty. Jediná možnosť ako dostať peniaze z kreditky bola odovzdať ju zemestnancom jednej jedinej vybranej bankovej pobočky a tí boli schopní poskytnúť vám vaše peniaze do dvoch-troch dní. Takže je lepšie vybaviť sa hotovosťou a tú si potom zmeniť na Rwandské franky...
Tiež som strávila pár dní v Kampale a v jej okolí. Uganda je pre Keňanov miesto lacnejších nákupov, niečo ako Poľsko pre Slovákov. Tiež množstvo Keňanov odchádza za vysokoškolským štúdiom do Ugandy, zhruba z podobných dôvodov, prečo študujú Slováci v Česku. Život v Ugande sa mi zdal ešte uvoľnenejší ako v Keni. Už niekoľko volebných období má Uganda toho istého prezidenta, ktorý nahradil diktátora Idiho Amina (film „Last King of Scotland“), na ktorého činy sa stále spomína. Rovnako sa aj Uganda môže pochváliť početnými národnými parkami a predovšetkým je to skvelé miesto pre rafting a kajaking, keďže tu pramení Níl. Biela voda, je tu skutočne biela...
Ďakujeme za vyčerpávajúce informácie...
Kariéra Bez Hraníc, spol. Yeminee s. r.o.
E-mail: kariera@zahranicami.sk, Skype: karierazahranicami
2007 © Yeminee, s.r.o.

![]()
![]()

![]()



