Michaela Rothová - Hotel Assistant - Nový Zéland

Po gymnáziu študovala odbor cestovného ruchu na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici, a odvtedy jej cestovný ruch „prischol“. Pri rozhodovaní medzi Austráliou alebo Novým Zélandom vyhrali „jednoduchšie vybavovačky“. A tak sa Michaela ocitla vo vzdialenej krajine nádher: sopiek, pláží, hôr, ľadovcov, krajine Pána Prsteňov. Čo v nej robí, a ako vyzerala jej cesta, sa dozviete v rozhovore. Michaela Rothová.

Michaela Rothová a "jej" Nový Zéland...

Akými pracovnými skúsenosťami ste prešli – počas školy alebo po nej?

Začala som univerzitnou praxou v Írsku počas druhého ročníka na fakulte, kde som bola 4 mesiace. Nielen vďaka tejto skúsenosti som popri štúdiu dostala prácu na polovičný úväzok v CKM 2000 Travel, kde som pôsobila dva roky, s trojmesačnou prestávkou na programe WORK and TRAVEL v Kanade. Po týchto dvoch rokoch som sa rozhodla pre Nový Zéland, vybavila nevyhnutné záležitosti a išla. Na Novom Zélande som mala zo začiatku prác viac, keďže dobrodružstvo začalo cestovaním a človeka až tak netrápilo, čo robí. Až keď som sa rozhodla zostať v tejto krajine, našla som si prácu v cestovnom ruchu, ktorá ma bavila aj doma: a to organizovanie voľného času ľudom. Teraz som tu už tri roky a venujem sa turizmu.

Už pred NZ ste precestovali zopár kútov zeme. Ako by ste v krátkosti zhrnuli krajiny, ktoré ste spoznali?

Írsko je krajina krásna, ľudia veľmi milí, ochotní a nápomocní. Kanada veľmi rozľahlá a nádherná, ľudia veľmi priateľskí. Nový Zéland mi prirástol k srdcu svojou rozmanitosťou prírody – pláže, sopky, ľadovce, hory, jazerá... Životný štýl je menej stresujúci a je tu takmer nulová kriminalita. Avšak Slovensko je mi drahé stále, vďaka mojej rodine, priateľom a hlavne stravou, ktorá mi chýbala a chýba v každej krajine, kde som určitú dobu žila. Keďže stravu typu „fast food“ veľmi nemusím.

Keď sa pozriete za seba, čo zo svojich skúseností považujete za najväčší úspech?

Veľkým úspechom je pre mňa sebarealizácia a samostatnosť. Skutočnosť, že som sa dostala na rovnakú úroveň s ľuďmi z danej krajiny a žila v iných podmienkach a v inom jazyku, stále plnohodnotne.

Takže, kde a na akej pozícii pracujete?

Pracujem v meste Queenstown pre Hostelling International – YHA New Zealand. Cez týždeň robím na recepcii na pozícii Hostel Assistant, plus cez víkend som Weekend Duty Manager. To znamená, že cez víkend nesiem väčšiu zodpovednosť v rámci recepcie. Pracujem priamo pod manažérkou hostela, ktorej nadriadeným je Regional Manager. Celé to funguje pod centrálou, ktorá sídli v meste Christchurch.

O tejto práci som sa dozvedela cez internet. Náborový proces znamenal jeden štruktúrovaný pohovor. Zavážili moje predchádzajúce skúsenosti z cestovného ruchu, ale najmä z predchádzajúcich pozícii na Novom Zélande.

Práca na recepcii znamená, že ste v kontakte so zákazníkmi. Ako vyzerá vaša práca v realite bežného dňa?

Ide o ubytovanie hostí – check-in, check-out. Riešim sťažnosti a údržbu hostela a na poobednej smene uzatváram deň v rámci účtovníctva. Cez víkend musím zájsť do banky a napísať reporty. A hlavne, Nový Zéland je krajina adrenalínových športov, ktoré predávame aj my a tak hosťom plánujeme ich voľný čas.

Táto práca ma baví, keďže som človek, ktorý sa potrebuje stále niečo nové učiť. Tu však využívam také schopnosti ako sú práca pod tlakom, nutnosť byť efektívna, ale zároveň ostražitá. Dôležitá je dobrá časová organizácia práce a všímanie si detailov.

Čo máte na tejto práci najradšej?

Samotný benefit dopravy a ubytovania zdarma pri mojom vlastnom cestovaní je skvelá vec, keďže Nový Zéland nie je lacnou krajinou. A tak tieto výhody mi veľmi uľahčujú môj život tu a dávajú mi možnosť spoznať túto krajinu nie len z turistického pohľadu.

Okrem toho to, čo ma na tejto práci baví, je stretávanie nových a zaujímavých ľudí. Skvelé je byť súčasťou organizovania ich voľného času a možnosť tešiť sa z pocitu, že som pre nich urobila maximum, aby tá ich dovolenka aj vďaka mne bola krásna a uspokojivá, a aby na ňu len tak ľahko nezabudli.

Ako teda vyzerá skutočný deň na recepcii? Čo presne počas dňa robíte?

Počas rannej smeny sa zameriavam na lúčenie sa s hosťami, vyrovnávanie účtov, prípadne organizovaniu ďalších ciest pre zákazníkov: rezerváciám autobusov, prenajímanie áut. Ďalej je to príprava hostela na príchod nových hostí – dohliadanie na spoločnosť, ktorá zabezpečuje upratovanie, aby ubytovacie zariadenie bolo čisté a pripravené pre nových hostí.

Poobedňajšia smena je zameraná hlavne na check-in a predávame viac aktivít hosťom. Rezervujeme tiež budúcu dopravu či ubytovanie v našej YHA sieti, alebo ak môžeme, aj inde. A hlavne na konci dňa je potrebné uzavrieť systém, pretransformovať ho na budúci deň a zrátať všetky ceniny ako peniaze, poukážky, šeky atď.

Aké sú platové podmienky a prípadne benefity na vašej pozícii?

Všetko záleží od kurzu koruny voči doláru. Za posledné mesiace minulého roka koruna veľmi posilnila, a tak platovo to vychádza vlastne tak isto ako na Slovensku. V každom prípade, pre mňa sú to stále tie isté peniaze, stále ten istý novozélandsky dolár (smiech).

Čo sa týka benefitov, mám zabezpečené ubytovanie firmou, keď cestujem po Novom Zélande, či už vo svojom voľnom čase alebo pracovne. Takisto mám preplatený taxík alebo benzín, ak máme nepriaznivé počasie alebo som na pracovnej ceste. Pracovný čas je 40 hodín týždenne s možnosťou nadčasov a stabilnými, vopred dohodnutými dňami voľna. Každý mesiac je vyhodnocovaný zamestnanec mesiaca a podobne, odmenou je buď poukážka na masáž, lístky do kina alebo zľavnené poukážky do supermarketov, benzín, knihy a rôzne. Každoročne mám zvyšovaný plat. Zamestnávateľ mi dáva možnosti aj formou ďalšieho vzdelávania, napr. kurz prvej pomoci máme plne preplatený. Na manažérskej úrovni je to kurz Business English, ktorý je nám preplatený vo výške 50 % ceny. Vo firme sú príjemní ľudia, a veľa sa u nás v tíme deje: buď ideme na večeru, alebo len niekde sadnúť si „na drink“. Taktiež mám rôzne turistické aktivity zdarma. Som zamestnávateľom úrazovo poistená a mám možnosť sa na náklady firmy dať pred zimnou sezónou zaočkovať proti chrípke. Snáď som vymenovala všetko!

Ako vyzerá hľadanie práce na Novom Zélande? Ponúknite zopár dobrých rád ľuďom, ktorí majú NZ na zozname...

Prácu možno hľadať na internetových stránkach ako je www.trademe.co.nz, www.seek.co.nz a pod. Práce sa tiež zverejňujú v novinách, skôr v miestnych a regionálnych ako národných. Novozélanďania si dávajú načas. Inzerát vždy obsahuje aj dátum uzavretia pracovných žiadostí, po danom dátume sa vám po pár dňoch ozvú. Na ďalší týždeň naplánujú pohovor, ďalší týždeň trvá, kým sa rozhodnú, a preto treba rátať aspoň s 2 – 4 týždňami, čo sa hľadania práce týka. Ale sú aj práce – ako zber ovocia, farmy. Na tie vás vezmú hneď, dokonca vám pomôžu aj s pracovnými vízami. Samozrejme, ak vás známy odporučí, máte z tej kopy žiadateľov väčšiu šancu. Tak či tak musíte ísť na pohovor a veľa zavážia odporúčania predošlých zamestnávateľov. Keby som mohla odporučiť odvetvie, ktorému sa tu darí najviac, tak je to určite cestovný ruch.

Spomeniete si aj na nejakú chybu, ktorú by ste už nezopakovali?

Áno. Človek sa učí na vlastných chybách. Tak napríklad pri hľadaní zamestnania na pohovore nepovedzte, že len cestujete a chcete zostať len na pár mesiacov. Nie všade vám tá úprimnosť prejde. Ak chcete nie sezónnu, ale nejakú viac serióznejšiu prácu, treba hovoriť o dlhodobých plánoch, aj keď to tak nie je. Možno, ako v mojom prípade, to dlhodobé nakoniec bude.

Stáli pred vami zo začiatku aj prekážky, ktoré ste museli zdolať?

Jazyk! Zvyknúť si na ich prízvuk a „rýchlu“ angličtinu, nielen v osobnom styku ale aj telefonickom.
Ťažký bol ale hlavne začiatok na NZ. Nájsť si prvú prácu mi trvalo až 3 týždne. Možno aj kvôli mojej úprimnosti zaviazať sa len na dobu určitú a pre nich možno krátku. Ale veľmi im záležalo na tom, aby si ma mohli overiť u predchádzajúceho zamestnávateľa. Veľmi dobre si rozmyslia, koho zamestnajú, keďže novozélandský zákon si veľmi chráni zamestnancov. Ak sa im nepáči, ako pracujete, trikrát vám môžu dať ústne napomenutie, potom jedno písomné, prípadne vás doškolia, aby ste sa zdokonalili. Musia dokázať, že urobili všetko pre toho zamestnanca, čo mohli, a keď to nefunguje, môžu ho vyhodiť. Na interview som ich musela presvedčiť o tom, čo viem a dokážem. Ďalšie zamestnanie sa už odvolávalo na to pred tým, to už potom bolo ľahšie.

A teraz život na Novom Zélande: čím sa najviac líši od toho na Slovensku?

„Kiwíci“ sú nám výzorom úplne podobní. Spôsob života sa mi však zdá menej stresový a organizovanejší. V službách sú milší, ako napríklad vo veľkom supermarkete, kde to „ide ako na páse“. Nezabudnú sa opýtať, ako sa máte, aký bol váš deň atď. Možno pre niekoho plané reči, no pocit z tej služby to človeku úplne zmení. Či už len samotným pozdravením, rozlúčením, slovíčkami ako ďakujem a prosím.

A ďalším rozdielom je, že Vianoce sú v lete a zima je od júna až do septembra. Vianočnú atmosféru tu vôbec nepociťujete, keďže je tu najvyššia sezóna!

Prečo by ste NZ odporúčali, a prečo povedzme aj nie?

Prečo áno: Je to krásna krajina so zaujímavou flórou, históriou, kultúrou...Človek to nespozná počas dovolenky za dva až štyri týždne... Treba tam chvíľu byť, aby ste sa do toho vžili.

Prečo neodporučiť? Je to veľmi ďaleko od domova... Keď vám napríklad chýba rodina, či priatelia, chcete prísť domov na Veľkú noc, Vianoce, nedá sa zarezervovať „nízkonákladovka“ a letieť domov na víkend.

Takisto zima je veľmi vlhká, vo väčšine domov nemajú centrálne kúrenie, keďže elektrina je na ostrove veľmi drahá. Dom je celý deň chladný a kúri sa buď drevom v kozube alebo elektrickými ohrievačmi, až keď prídete z práce. Všetko sa na noc vypína a ráno sa vám nechce vstávať do tej zimy. Väčšina domov, ako napríklad v Queenstowne, boli postavené len ako dovolenkové domy na letnú sezónu. Sú takmer ako z papiera. Avšak teraz s prívalom sezónnych pracovníkov aj v zime, sú nimi tieto domy obývané, čo nie je najlepšie pre ich zdravie. Ak tam chce človek naozaj žiť, musí si nájsť dobrý podnájom, kde by cez zimu nevymrzol.

Akým spôsobom sa Nového Zélandu dotkla celosvetová finančná kríza?

Air New Zealand prepustilo viac ľudí koncom roka a ľudia ako architekti a projektanti budú strácať prácu. No myslím, že Nový Zéland ešte nie je na tom tak zle, dokonca sa hovorí, že kríza ho bude ovplyvňovať veľmi pomaly. Tiež menej na južnom než severnom ostrove, ktorý je viac priemyselnou časťou krajiny.

Ale napríklad tohtoročná zima - sezóna na Novom Zélande bola oveľa slabšia. „Turistické leto“ minulý rok trvalo od decembra až po koniec apríla. Tento rok sú ľudia akosi opatrnejší. Neorganizujú si dovolenku cez agentúry niekoľko mesiacov dopredu, ale hostel sa nám na leto začal priamo napĺňať jednotlivcami a rodinami až mesiac – dva pred začatím sezóny. Ľudia sú jednoducho aj kvôli kríze opatrnejší voči svojim úsporám.

Dobre, a na koniec, spomeňte si na nejakú veselú príhodu, ktorú ste tu zažili...

Určite k nej patria začiatky môjho šoférovania na ľavej strane. Pri odbočovaní v domnienke, že som dala smerovku, začali stierať stierače. Tiež je zaujímavé, keď vám cestu skríži poriadny dav oviec (smiech).

Ako sa na vás prejavuje pozitívny vzťah domácich k adrenalínu? Skúsili ste si aj vy niečo z týchto adrenalínových športov?

Ľudia, ktorí pracujú v rámci cestovného ruchu a sú sprostredkovateľmi týchto aktivít turistom, majú samozrejme záľubu v daných športoch. A či už v práci alebo vo voľnom čase sa v nich vyžívajú. Takže aj ja som si viacero z adrenalínov vyskúšala, konkrétne: Jetboating, bungy, zoskok z lietadla – tzv. skydive, let helikoptérou, paragliding či handgliding. Všetko je to super vyskúšať, no najviac ma asi oslovil bungy a určite lietanie nad krajinou v helikoptére. Ten výhľad stojí za to. Avšak ja mám trošku slabší žalúdok, a tak som počas letu mala tajne schované igelitové vrecúško, ktoré som nakoniec našťastie nemusela použiť. (smiech)

A čo váš návrat domov?

Zatiaľ ešte neviem. Keď som na Novom Zélande, chýba mi Slovensko a opačne. Nemám žiadny konkrétny plán. Vždy si hovorím, že „ešte na rok“...tak je tomu i tento rok.

Vďaka za váš pohľad na Nový Zéland!