Dana Vyžinkárová budúci rok končí svoje štúdium biochémie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Minulý rok stážovala v Európskej federácii odpadového hospodárstva a environmentálnych služieb v Bruseli, kde nabrala rôzne skúsenosti, ktoré teraz zužitkuváva späť doma. O jej živote v Belgicku, skúsenostiach z európskej lobbyingovej agentúry a o návrate domov, v tomto rozhovore.
Fotka č. 1: Kráľovský palác v Bruseli
Fotka č. 2: Dana (druhá z prava) so svojimi kolegyňami na neformálnom
stretnutí: zľava kolegyňa z Francúzska a z Dánska, vpravo
kolegyňa z Rakúska
Danka, prečo ste si vybrali práve Belgicko?
Belgicko je krajina s dobrým životným štandardom, infraštruktúrou, centrom kultúrneho diania, festivalov, ale hlavný dôvod bol ten, že v Bruseli sa rozhoduje o veciach, ktoré ovplyvňujú život nás všetkých a je príjemné byť pri tom. Ďalšími dôvodmi bola možnosť využívať moju francúzštinu, a taktiež možnosť mať na dosah ruky mnoho ďalších miest, ako je Paríž, Londýn, Amsterdam, Kolín.
Aké boli začiatky a ako ste zvládli adaptáciu v tejto krajine?
Začiatky boli náročné po finančnej stránke, predsa len, na prvú výplatu bolo treba čakať niekoľko mesiacov. S peniazmi treba dobre hospodáriť hneď od začiatku a vkladať ich do užitočných vecí. Napríklad ja som si na začiatku zaplatila 2 jazykové kurzy, čo robilo 12h týždenne v jazykovke a oplatilo sa.
Ako ste si túto stáž našli?
O toto miesto som sa neuchádzala počas štúdia, ale až priamo v Bruseli. Na veľa miestach uprednostňujú belgickú adresu v životopise, to nie je žiadna ťažká kalkulácia, jednoducho prirodzená vec, že zamestnávateľ si chce ľudí pozvať na pohovor už tento týždeň a preto si z množstva uchádzačov vyberie toho, kto je pripravený začať pracovať aj hneď. Ja som si túto prácu hľadala na internete, konkrétne na obľúbenom belgickom portáli www.eurobrussels.com. Na tejto stránke je ponúk naozaj veľa. Hľadať sa dá aj priamo na stránkach spoločností, podľa toho, o akú oblasť sa zaujímate.
Vieme, že v Belgicku je vysoká nezamestnanosť a tak o každú pozíciu je veľký dopyt. Čo pokladáte za hlavný faktor úspechu (keďže ste boli vybraná) v tom, ako ste sa odprezentovali, predali?
Uchádzala som sa o miesto v malej firme. Tam sa kladie dôraz na to, aby bol dobrý a efektívny kolektív a teda ak človek prejde prvým triedením (pozvánka na interview), potom hrá dôležitú rolu prvý dojem, ľudská stránka, sympatie. Mne boli moje dve budúce kolegyne veľmi sympatické, boli mladé a prívetivé, preto s nimi nebol problém komunikovať. Samozrejme, na rozhovor som sa dobre pripravila, dá sa predpokladať, čo sa budú pýtať, prečítať si všetko, čo sa dá o firme, všímať si detaily - napríklad som mala interview v deň, kedy mala šéfka narodeniny..., profesionálne sa obliecť a hlavne: usmievať sa. Ľudia nechcú v kolektíve negatívnych ľudí. Raz mi sekretárka povedala, že ma vybrali pre to, že som sa stále usmievala - samozrejme nepreháňať to, len prirodzene a v rámci normy. Považujem za svoj najväčší úspech to, že som bola vybraná zo cca. 70 mladých ľudí zo všetkých kútov Európy. Veľmi som to ocenila, najmä keď som si neskôr uvedomila, že nezamestnanosť v Bruseli je 28% a stretla som ľudí, ktorí takéto šťastie jednoducho nemali.
Akú úlohu pri pohovore zohral fakt, že ste ešte nemali dokončenú vysokú školu?
To neviem, ale mám takú tajnú kalkuláciu, ktorá sa možno nezakladá na pravde. Viem, že všetci stážisti sa počas stáže uchádzajú v iných firmách o normálne pozície a už sa im stalo, že odišli po mesiaci či pár týždňoch. Myslím, že vedeli, že v mojom prípade sa to nemôže stať a keďže výber jedného vhodného kandidáta firme zaberá veľa času, bola to trošku aj ich pohodlnosť z ich strany. Taktiež mi povedali, že som vyzerala najviac motivovaná zo všetkých. V druhom a poslednom kole rozhovorov sme boli štyria a všetci okrem mňa už vysokú školu dokončenú mali.
Ako presne prebiehal pohovor na toto miesto?
Pohovory boli dva - prvý s dvoma kolegyňami a druhý s Generálnou tajomníčkou (Secretary General). Nechali ma, nech sa predstavím a potom sa ma pýtali klasické otázky ohľadne jazykových znalostí, prácou s power pointom a podobne. Opýtali sa ma, prečo som prerušila školu a išla do Bruselu, čo od firmy očakávam, potom chvíľu rozprávali o firme a ja som počúvala, aj keď som to už všetko vedela z ich web stránky. Pýtali sa, kde som sa naučila tak dobre anglicky a zvýraznili si v mojom životopise to, čo ich zaujalo. Napríklad som si všimla, že bol na mojom životopise v jednom riadku nakreslený "smajlík" - to preto, že som strávila 2 mesiace v Dánsku a tá, čo so mnou robila rozhovor, bola Dánka. Potom ich zaujalo, že som členka Európskeho parlamentu mládeže (European Youth Parliament), a keďže v náplni mojej práce bolo chodiť do Parlamentu, myslím, že to bolo plus. Pýtali sa, či viem, ako fungujú európske inštitúcie, aké sú medzi nimi vzťahy, čo som si samozrejme dopodrobna naštudovala. Aj v angličtine, aj v nemčine. Samozrejme otestovali aj moju nemčinu, položili mi pár otázok v nemčine.
Dobre, už vieme, ako proces prebiehal. Povedzte nám teraz, o čom daná pozícia je, čo bola hlavná náplň vašej práce?
Mojou povinnosťou bolo monitorovať dianie na európskej úrovni v našom odvetví a informovať o tom kolegov a šéfku, tzv. press monitoring. Denne na moju emailovú adresu dochádzali anglické a nemecké newslettrery, ktoré som čítala a triedila podstatné a nepodstatné veci. Taktiež noviny, mesačníky - to bolo veľa čítania.
Tiež som musela pomáhať s organizáciou stretnutí našich členov. Raz mesačne som chodila do Európskeho parlamentu na stretnutie odborov (tzv. committee meetings), najmä na Odbor prostredia (Environment Committee), zapisovala som hlavné body z toho, o čom sa diskutovalo a písala reporty. Ďalej som navštevovala aj iné stretnutia, najmä keď ich bolo v jeden deň viac, recepcie, konferencie, semináre, posedenia atď. Musela som zhrnúť šéfke a kolegom, čo z danej akcie pre nás bolo dôležité. Mojou náplňou bola aj aktualizácia web stránky a celková pomoc v kancelárii.
V čom vidíte výnimočnosť práce v oblasti nakladania s odpadom a environmentálnych služieb?
Táto oblasť má budúcnosť. Odpadu je stále viac a tento problém naliehavo potrebuje riešenie. Plus, na dobro veci, z odpadu dokážeme získať energiu. Počas mojej stáže mala EÚ nemecké predsedníctvo a Nemci, pre ktorých je záujem o environmentalistiku typický, takže týmto témam bolo daného veľa priestoru. Úloha našej organizácie v celej tejto sfére bola klasický lobbying. Snažili sme sa, aby smernice a regulácie vydávané Európskou úniou boli pre nás a našich členov čo najvyhovujúcejšie.
A teraz trochu viac o pracovnej a životnej kultúre v Belgicku. Ako by ste ju opísali?
Brusel má svoju špecifickú kultúru, čo sa týka tých, ktorí pracujú v oblastí európskych sfér. Pracuje sa veľa a intenzívne. Na uliciach v oblasti, kde sa nachádzajú dané európske inštitúcie, sa pohybuje veľa ľudí v oblekoch, je to príjemné vedieť, že patríte do tohto kolobehu. Chodí sa na obedy do Parlamentu alebo Komisie - preto, že je to tam najlacnejšie... Vo štvrtok večer po práci sa chodí na Place Luxembourg - to je hneď pri Parlamente, porozprávať sa pri dobrom belgickom pive. Nazvala by som to trh vizitiek... Týždeň je venovaný práci a víkend buď zábave, cestovaniu kamkoľvek alebo domov. V Bruseli stretnete rovnako veľa Belgičanov ako tých ostatných, "nebelgičanov". Je to skutočne medzinárodné mesto, akých v Európe nie je až tak veľa: Brusel, Londýn a Ženeva.
Čo vám Belgicko ako krajina a stáž v zahraničí dali, čo by ste doma určite nezískali?
Veľa medzinárodných kamarátov a známych. Ochutnala som veľa nových jedál a dozvedela som sa množstvo "pikošiek" o skoro každej európskej krajine. Videla som nádherné miesta, ktoré by som ako turistka nespoznala. Skúsenosť pracovať v jazykoch, ktoré nie sú moje materinské. Denne som hovorila 5 jazykmi a to sa inde asi nemôže stať. V práci anglicky a nemecky, doma španielsky, keďže som bývala so Španielmi, na ulici francúzsky a so Slovákmi či rodinou po slovensky. Mnoho mladých ľudí sa bojí, že po skončení vysokej školy sa nebudú vedieť uplatniť. Ja už takého pochybnosti nemám.
Znie to, že ste so svojou skúsenosťou veľmi spokojná. Ale určite ste mali aj chvíľky, keď sa nedarilo, alebo ste zažili nejaký neúspech. Čo za taký neúspech teraz, z odstupu času, považujete?
Za svoj neúspech považujem skutočnosť, že za celý rok strávený vo francúzsky hovoriacom meste, je moja francúzština nie taká, ako by som chcela. Venovala som učeniu sa tohto jazyka veľa času a napriek tomu sa neviem zbaviť silného prízvuku a robenia chýb.
Máte nejaké tipy, ako sa dá v tejto krajine profesionálne uspieť?
Najmä treba vedieť po francúzsky, vyžadujú to takmer všade - rozhodne to uľahčí hľadanie práce aj bežný život. V Bruseli pracujú všetci veľa a vy musíte pracovať ešte viac, aby ste vynikli. Je to pre nás ťažšie, slovenské firmy tam nemajú veľké zastúpenie, takže treba byť naozaj dobrý. V Bruseli existuje Európska federácia čohokoľvek, lobbying naozaj v každej oblasti, je veľa možností, napríklad banky majú veľké zastúpenie. Môžete sa zaregistrovať sa na rôznych stránkach, na stránkach EPSO, možno vás oslovia...A je potrebné sledovať rôzne príležitosti na základných stránkach ako www.eurobrussels.com. Tiež je vhodné chodiť do ulíc a zoznamovať sa s ľuďmi, nikdy neviete koho stretnete. To sa dá prostredníctvom napr. jazykových kurzov a športu - aspoň mne sa to osvedčilo. Existujú dobrí ľudia, ktorí si ešte pamätajú svoje začiatky a radi pomôžu. Len ich treba stretnúť.
A ešte, čoho sa odporúčam držať všetkým, bez ohľadu na to, čo idú skúsiť: majte veľa energie, chuti a najmä pozitívneho myslenia. A odvahu. Možno najdôležitejšie je nevzdávať sa a tvrdo pracovať, nenechať sa odradiť drobnými neúspechmi. Riadiť sa heslom: Vždy sa treba snažiť dotknúť sa mesiaca, aj keď sa to nepodarí, budeš medzi hviezdami.
Aké sú podľa vás hlavné dôvody, prečo neodísť žiť a pracovať do tejto krajiny?
Ľudia do Bruselu prichádzajú a odchádzajú. Je to na jednej strane fajn, lebo veľa ľudí spoznáte, na druhej strane je ťažké rozviť tak nejaké dlhodobé priateľstvá. Je to občas smutné, keď niekto, koho ste si obľúbili, odchádza. A to sa stáva každý mesiac alebo aj častejšie. A to, čo ste počuli o tamojšom počasí, je pravda, naozaj je odporné...
V čom je najväčšia odlišnosť pracovného života v Belgicku a na Slovensku?
Mám pocit, že na Slovensku som sa viac stretla s ľuďmi, ktorí svoju prácu nemajú radi a len čakajú na skončenie pracovnej doby a víkend. V Bruseli som veľa ľudí videla pracovať dlho po pracovnej dobe a s úsmevom na tvári. Ľudia v Bruseli sú akoby viac draví. Samozrejme, všade sú výnimky, aj doma máme množstvo profesionálov, ale rozdiel v tom cítim.
Pociťujete už teraz, po tejto skúsenosti, nejakú výhodu oproti iným študentom, ktorí praxujú len na Slovensku?
Áno, tie jazyky...A k tomu, pracovná skúsenosť za hranicami je vysoko hodnotená. Keď som prišla, dostala som rovno tri pracovné ponuky - jednu z Viedne a dve tu v Bratislave - to sa mi predtým nikdy nestalo.
Z týchto troch ponúk, ktorú ste si vybrali?
Pracujem ako konzultant vo firme Partners Group SK. Mám na starosti tvorbu rezerv a prípravu finančného plánu pre jednotlivcov, ktorý zosúladí ich financie s cieľmi, ktoré majú do budúcna. Ide vlastne o privátnu službu predovšetkým pre retailovú klientelu. Ukazujem klientom, ako môžu optimálne a efektívne využívať možnosti slovenského finančného trhu vo svoj prospech. Mojim cieľom je to, aby sme sa po stránke finančnej gramotnosti priblížili priemeru v EÚ. To znamená, aby sme svoje úspory nemali na bežnom účte s +0,3 % alebo v ponožke. Je to pre každého človeka strata a je ešte stále priveľa ľudí, ktorí to nevedia.
Táto práca ma veľmi baví, najmä jej rozmanitosť a to, že sa v nej musím neustále vzdelávať. Baví ma, že pri nej treba veľa premýšľať, počítať a jednať s ľuďmi. Zároveň mi táto práca dáva možnosť stretávať sa so zaujímavými a obdivuhodnými ľuďmi a to sa mi páči.
Na prvý pohľad táto práca nesúvisí s vami študovanou biochémiou. Hodláte sa vo sfére biochémie v budúcnosti pohybovať, alebo ste sa jednoducho rozhodli zmeniť smer? Išlo o klasickú chybu, ktorá sa stáva, že ako stredoškoláčka ste nevedeli, čo skutočne budete chcieť robiť a tak ste išli študovať prvé, čo kvázi "prišlo pod ruku"?
Rozhodne si nemyslím, že išlo o chybu. Chcem byť vzdelaná v čo najviac oblastiach, ako sa bude dať, a keďže vo financiách, ekonómii a politike sa ľahko zdokonalím bežným životom - čítaním časopisov, ktorých je neúrekom a sledovaním správ, akademicky som sa rozhodla ísť iným smerom. Vedieť chémiu, na to vidím len jedinú možnosť, a to je študovať ju. Túto otázku som dostala už mnohokrát a musím priznať, že na strednej škole som ešte nemala v tejto oblasti jasno. Musím však spomenúť môj posledný pracovný deň v Bruseli, kde sme na obede sedeli myslím šiesti, z toho dvaja biochemici, jeden biológ, dvaja právnici a sekretárka a všetci sme pracovali v lobbyingu... Mám dojem, že dôležité je mať diplom, menej už to, aký konkrétne. A diplom z biochémie považujem mimo iného za veľmi kvalitný, za ktorým sa skrýva veľké množstvo práce.
Aké benefity vám firma ponúka?
Je tu skvelý kolektív, flexibilný pracovný čas, taktiež možnosť pracovať z domu. Máme pravidelné podnikové akcie mimo firmy. Firma tiež ponúka možnosť ďalšieho vzdelávania prostredníctvom kurzov a máme rôzne podporné programy pre zamestnancov. Mám team manažérku, ktorá je skutočne dobrá v tom, čo robí. A výborne finančné ohodnotenie pri ktorom nie som obmedzená ani zdola a ani zhora.
Ako by ste porovnali svoje terajšie pracovné naplnenie s tým, keď ste žili a stážovali v zahraničí?
Každé mi prinieslo iné plusy a skúsenosti. Bola som spokojná aj predtým a som aj teraz. A postupujem samozrejme smerom hore - profesionálne a osobnostne, takže nie je priestor na sťažovanie sa. Úžasné je, že mám v tejto práci možnosť využívať mnohé zo svojich schopností ako matematické a logické myslenie, empatiu, schopnosť jednať s ľuďmi a externú komunikáciu, vystupovanie.
Čo si myslíte, aké zmeny nastanú vo vašom sektore v budúcnosti?
Vo finančníctve nastanú na Slovensku určite veľké zmeny, čo sa týka služieb klientom. V Belgicku som si viedla účet bez poplatkov, t.j. všetko zadarmo, aj prevody do zahraničia, jednoducho všetko. Banka so mnou komunikovala, cítila som záujem, raz za čas sme sa stretli a porozprávali sa o mojej finančnej situácii. Ponúkli mi vždy kávu, cítila som ochotu a očakávam, že podobná pro-klientská orientácia bude čoskoro aj tu. Ja sama sa o to snažím. Taktiež som si istá, že čoraz viac Slovákov pochopí čaro investovania a ako aj v iných krajinách, raz aj my budeme žiť z generačných úspor a naše dôchodky budeme tráviť inak ako je momentálny trend.
Ktoré z novodobých trendov považujete za tie, ktoré najsilnejšie ovplyvnia váš sektor a konkrétne vašu prácu v budúcnosti?
To, že teraz čoraz viac Slovákov cestuje do zahraničia a spoznáva iné systémy, krajiny a mentality. To, že máme čoraz viac medzinárodných známych a vidíme rôzne modely správania, ktoré nás, podľa mňa pozitívne, ovplyvňujú.
Vďaka za rozhovor!
Kariéra Bez Hraníc, spol. Yeminee s. r.o.
E-mail: kariera@zahranicami.sk, Skype: karierazahranicami
2007 © Yeminee, s.r.o.

![]()
![]()

![]()



