Tatiana Niskáčová sa prednedávnom vrátila zo svojho pôsobiska v Malajzii, a teraz je späť v Európe, konkrétne v Bruseli. Príjemná a úspešná projektová úradníčka, alebo oficiálne „Project Officer“ a pôvodne absolventka Ekonomickej fakulty UMB, pracuje pre Európsku Komisiu, konkrétne oddelenie EACEA. Nech vás tá skratka neodradí (znamená Education, Audiovisual, Culture Executive Agency), pôjde o zaujímavý rozhovor! Dozviete sa nie len to, ako sa Tatiana k danej práci dostala, ale aj prečo jej vyhovuje Brusel viac, než exotická Malajzia.
Tatiana, kedy a ako ste sa rozhodli, že sa budete profesionálne venovať práve tomu, čo robíte?
Počas posledného ročníka môjho štúdia na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici som absolvovala stáž v Bruseli, kde som okrem toho pracovala na mojej diplomovej práci. A to rozhodlo - v roku 2004, v čase vstupu SK do EÚ sa mi naskytla príležitosť pracovať pre Európsku Komisiu v Bruseli, kde pôsobím doteraz.
Akými pracovnými pozíciami ste od štúdia až doteraz prešli?
Ako som spomenula, hneď po ukončení štúdia som začala pracovať pre Európsku Komisiu: od roku 2005 som pôsobila ako Projekt Manager na Úrade pre Rozširovanie (Directorate General for Enlargement), Oddelenie pre technickú asistenciu a podporu implementácie EU legislatívy v nových členských krajinách (EU10), balkánskych krajinách, Turecku, a neskôr aj v európskych susediacich krajinách ako sú Rusko, Ukrajina, Jordánsko. Po dvoch rokoch práce v Bruseli som mala možnosť vyskúšať si prácu v Delegácii Európskej Komisie, t.j. v jednej z rozvojových krajín, a tak som bola vyslaná ako delegát - diplomat Európskej Komisie do Malajzie, konkrétne Kuala Lumpur, kde som pôsobila ako Úradník pre Obchod a Ekonomické záležitosti (Trade & Economic Officer). Po ročnej skúsenosti som sa vrátila späť a teraz pokračujem v projektovej práci ako Project Officer, tento krát zameranej na oblasť kultúry a občianstva (Citizenship & Culture) v rámci EU27.
Museli ste na túto pozíciu („Project Officer“ EACEA, Brusel) znovu prejsť nejakým výberom?
Na túto pozíciu som bola priamo oslovená. Výber prebehol osobným rozhovorom v dvoch kolách (cez telefón plus videokonferencia), pretože som počas výberu bola v Malajzii. Rozhovor prebehol veľmi hladko, aj keď to bol zvláštny pocit prezentovať sa a presvedčiť cez telefón a video! No v mojom prípade nebola iná možnosť, keďže som bola dosť ďaleko od Belgicka.
Čo je hlavná náplň Vašej pozície?
Ako Project Officer zodpovedám za proces rozdeľovania „grantov“ v oblasti projektov zameraných na občianstvo. Celý tento projektový cyklus zahŕňa plánovanie, prípravu, organizáciu, implementáciu, monitoring a vyhodnocovanie daných projektov. Mojou pracovnou náplňou je príprava smerníc alebo pomocných dokumentov pre uchádzačov o granty, ďalej príprava tzv. CFP (Call for proposals, čo znamená Výzva pre navrhovateľov), prihlášok na projekty a stanovovanie kritérií hodnotenia projektov. Taktiež nesiem zodpovednosť za preloženie týchto textov do 23 oficiálnych jazykov EÚ, uverejnenie výziev online na web stránke EÚ, vyhodnotenie prihlášok, výberové konania projektov, samotné udelenie grantov a v neposlednom rade monitorovanie priebehu projektov priamo na mieste činu a vyhodnocovanie/financovanie projektov.
Čo na tejto práci považujete za najlepšie a čo naopak za menej dobré?
Pozitívna je mnohotvárnosť práce, ďalej možnosť denne používať min. 4 cudzie jazyky (EN, FR, DE, PL, SK, ...), flexibilita práce, príjemná atmosféra a kolektív na pracovisku, možnosť vycestovať viackrát počas roka do krajín, kde sa projekty uskutočnia. Výborný je tiež sociálny systém európskych inštitúcií a kontakty, ktoré sa tam prácou dajú získať. Za negatívnu považujem hierarchiu rozhodovania, zdĺhavé procesy, niekedy „nelogické“ postupy, ktoré sú dané Komisiou a tiež administratívna práca sama o sebe.
V akej platovej kategórii sa pohybuje celkové ohodnotenie vašej pozície?
Platové stupne EK sú oficiálne uvedené na web stránke EÚ. Môj plat sa vyrovná cca 10-násobku priemerného platu na Slovensku.
Aké zamestnanecké výhody poskytuje Európska Komisia?
Ako hlavné výhody, ktoré sú súčasťou celkového „balíka“, teda platu, sú príspevok expatriotom (tzv. expatriot allowance, čo je podpora rodiny, ktorá sa kvôli práci presťahuje z jednej krajiny do druhej), ďalej rodinný príspevok (tzv. „family allowance“), taktiež náš penzijný plán a iné sociálne výhody (napr. počas prvých 5 mesiacov na materskej dovolenke dostávate 100 percent svojho pôvodného platu a možnosť rodičovskej dovolenky na max. 12 mesiacov). Treba spomenúť dobrú zdravotnú starostlivosť – raz do roka máme zdravotnú prehliadku, platia nám zdravotné poistenie, školy a škôlky pre deti, a taktiež máme hradené cestovné náklady pri návšteve domovskej krajiny, pre celú rodinu, raz ročne.
Ako ďalšie výhody, ktoré sú však asi viac bežné, je každoročné zvýšenie platu, zahraničné pracovné cesty v rámci EU27, flexibilný pracovný čas, autobusová linka priamo do práce zdarma, možnosť ďalšieho vzdelávania a kurzov, napríklad v jazykoch, manažmente, EU témy atď... Taktiež máme 30 dní štandardnej dovolenky v roku, diplomatické zľavy (konkrétne nulovú DPH pri kúpe auta, vybavenia domácnosti, bytu atď, ale táto výhoda platí iba na určitú dobu od začatia práce). A medzinárodnosť v tíme snáď ani nemusím spomínať, na oddelení pokojne narátame 10 rozličných národností.
A ako hodnotíte internú kultúru v tejto organizácii?
Je tu veľmi otvorená a flexibilná atmosféra. Na našom oddelení pracuje 25 ľudí, 10tich rôznych národností, ktorých priemerný vek je cca 35 rokov. Každý ovláda minimálne 3-4 cudzie jazyky. Riaditeľ oddelenia má vždy otvorené dvere pre každého, kto sa chce vyjadriť, má nejaký návrh, či problém, otázky. Veľmi otvorené prostredie.
Poďme ešte na chvíľu k vášmu návratu z Malajzie, ako ste prežívali svoj príchod a adaptáciu späť v Európe?
Proces adaptácie bol veľmi pozitívny, tým že som sa vlastne tešila na príchod späť. Aj keď Malajzia je exotická krajina a človek si predstaví palmy a more, bola som veľmi rada, že som naspäť v Európe, kde môžem cítiť silný závan čerstvého vzduchu, že sa na mňa konečne nič nelepí (teda myslím tým komáre a iná háveď), a že môžem byť konečne s mojou rodinou, známymi a priateľmi. Tým, že hneď po príchode som začala s prácou a komunikáciou v novej oblasti, nebolo ani veľa času rozmýšľať nad tým, čo bolo, pretože som vhupla rovno do nového pracovného prostredia.
V procese adaptácie veľmi záleží na tom, ako dlho je človek mimo svojej krajiny. Risk návratu môže byť v tom, že si zrazu nerozumiete s priateľmi, ktorí žijú úplne iný život ako vy. Kým vy máte iný pohľad na svet, iné skúsenosti, iné predstavy a motiváciu rozvíjať sa ďalej, tak niektorí z vašich priateľov, s povedzme priemernou prácou na Slovensku, sa trápia úplne inými problémami – možno sú nespokojní s finančným ohodnotením, nudou alebo spiatočníckym šéfom, ktorý nikdy nevypočuje ich nápady a názory. Odporúčam ľuďom ako počas ich pobytu v cudzine, tak i po ich príchode domov, venovať sa tým témam, ktoré veľmi nevybočujú z reálneho života našich priateľov doma, pretože sa môže zrazu ľahko stať, že si prestanete rozumieť a každý akoby vravel inou rečou, hoci ide stále o slovenčinu.
Teraz si uvedomujem, že bolo veľmi dôležité udržiavať kontakt s domácim prostredím, kým som bola „mimo“, vonku v Ázii...aby som sa priveľmi nevzdialila od toho domáckeho, našského spôsobu života. To bol spôsob, akým som limitovala riziko, že ma moji priatelia po príchode domov nepovažovali za stvorenie, ktoré spadlo z iného sveta (smiech).
A aké najväčšie výzvy a problémy ste museli prekonať počas vášho pracovného pobytu v Malajzii?
Boli sme malý tím skladajúci sa z piatich Európanov, piatich lokálnych zamestnancov, kde vzťahy medzi kolegami, šéfom a ostatnými a jeho dôvera voči zamestnancom sú veľmi dôležité faktory vplývajúce na celkovú atmosféru na pracovisku. A táto atmosféra bola trošku zvláštna, keďže šéf veľmi nedôveroval, všetko preveroval, niekedy bol do istej miery arogantný a dával najavo svoju nadriadenosť; málokedy vyjadril spokojnosť a tým vytváral osobitnú, nie príliš priateľskú atmosféru. To bola najväčšia výzva, ktorá ma v Malajzii čakala.
Dobre, a teraz všeobecne. Čo z doterajších skúseností považujete za svoj najväčší úspech?
Na začiatku už len to, že som získala prácu v Európskej Komisii. Neskôr úspešne výberové kolo pre prácu v Delegácii EK, keď sme boli v roku 2006 zo Slovenska vyslaní dvaja juniorskí kandidáti z veľkého počtu uchádzačov!
A čo neúspech, alebo nie úplne vydarenú „vec“?
Doteraz som spokojná s mojim postupom a prácou. Ak sa v profesionálnom živote niečo nevydarí, považujem to skôr za ušlú príležitosť a myslím na to, že aj tak existujú mnohé ďalšie možnosti, možno ešte lepšie a vhodnejšie...
Z čoho máte pocit, že ste v zahraničí získali, čo sa doma nedá získať?
Predovšetkým väčšiu otvorenosť a flexibilitu voči ľuďom, iným kultúram a nový, iný pohľad na veci. Väčšiu sebaistotu, možnosť osobného rastu a vzdelávania a samozrejme jazykové zručnosti (momentálne pri mojej práci denne využívam tieto jazyky: EN, FR, DE, PL, CZ, SK)! Jednoducho, je tu vyššia miera využitia cudzích jazykov a motivácia sa v nich zdokonaliť, keďže ich človek v zahraničí viac využíva ako doma. EK podporuje a ponúka (aj hradí) náklady na štúdium cudzích jazykov (a máte možnosť ich študovať aj v pracovnom čase). Mojim ďalším cieľom v nasledujúcich rokoch je taliančina a španielčina.
Čo odporúčate ľuďom, ktorí sa práve rozhodujú o vlastnej profesionálnej dráhe a zvažujú aj niečo podobné, ako bola tá Vaša?
Pracovať v zahraničí je vo veľkej miere osobné rozhodnutie. Každý z nás je iný, inak rozmýšľa, má iné očakávania, iné plány, a tak aj iné rozhodnutia – zostať doma na Slovensku, alebo skúsiť istý čas prácu v zahraničí. Osobne, moja skúsenosť práce v zahraničí mi poskytla iba pozitíva, a preto neľutujem, že som tak učinila. Preto, ak má niekto pocit, že chce svoj potenciál využiť viac, a nedarí sa mu to doma, riešenie je práca v zahraničí. Dnes je veľa možností, ale aj vysoká konkurencia. Špecialistov je málo, ľudí so všeobecným vzdelaním veľa. V cudzom svete je výhoda ovládať cudzie jazyky. V západných EÚ krajinách má Slovák vysoké šance tým, že ovláda Slovanské jazyky plus západné, čím teda konkuruje Francúzovi či Angličanovi. Pokiaľ má teda niekto odhodlanie skúsiť kariéru v zahraničí, nič by ho v tom nemalo už brzdiť. Určite je k tomu potrebná pevná vôľa, vysoká sebadôvera, schopnosť byť presvedčivý voči externému prostrediu, ovládať aspoň 4 cudzie jazyky a dôležité je vedieť, čo chceš! Pokiaľ chce niekto uspieť v európskych inštitúciách, je potrebné úspešne zvládnuť konkurzy a testy nutné pre prácu napr. v EK.
Informácie o možnostiach práce pre EK sú dostupné na oficiálnej EK web stránke: www.europa.eu/epso, kde sú taktiež uverejnené momentálne konkurzy a tiež plánované konkurzy pre celý rok 2008. Stránka ponúka aj podstatné informácie pre prípravu na tieto konkurzy, dostupnú literatúru, interaktívne testy a mnoho ďalších dobrých zdrojov pre prípravu pred pohovormi a testami.
Ako sa dívate na návrat domov na Slovensko? Máte nejaký konkrétny plán ohľadne toho?
Nemám konkrétny plán návratu, bude to hlavne záležať od rodinných a pracovných faktorov. Ale možnosť vrátiť sa nie je vylúčená, resp. verím, že tomu raz tak bude!
Vďaka za rozhovor!
Kariéra Bez Hraníc, spol. Yeminee s. r.o.
E-mail: kariera@zahranicami.sk, Skype: karierazahranicami
2007 © Yeminee, s.r.o.

![]()
![]()

![]()



