Systémový špecialista - Peter Čaniga

Peter Čaniga vyštudoval Elektrotechnickú fakultu na STU v Bratislave. Po skončení vojenskej služby v roku 1998 nastúpil do firmy Alcatel-Lucent, kde pracuje ako Systémový špecialista – podpora pre zákazníkov, mobilných operátorov v oblasti dátových mobilných sietí GPRS, EDGE, UMTS. Súčasťou tejto pozície je aj časté cestovanie do krajín, ktoré sú pre mnohých exotické. V tomto rozhovore prinášame Petrov pohľad na jeho časté zahraničné pracovné cesty.

Obrázok č.1: Pohľad z Jim Mao Tower
Obrázok č.2: Nočný Šanghaj

Peter, akými pracovnými pozíciami, resp. skúsenosťami ste od štúdia až doteraz prešli?

Najskôr som sa venoval fixným telekomunikačným sieťam, teda pevným linkám. Nastúpil som na pozíciu softvérového experta, kde som testoval jednu oblasť na telekomunikačných ústredniach. Po získaní skúsenosti s tesovaním som pracoval v Belgicku, ako člen tímu pre zlúčenie dvoch najväčších telekomunikačných projektov firmy. Po návrate som sa stal Area Test leader a viedol som skupinu ľudí, ktorá testovala časť softvéru pre turecký trh. Neskôr som prešiel k mobilnej divízii, kde som dva roky pracoval v oblasti intregrovania celých softvérových balíkov pre zákazníkov. Po získaní skúseností v tejto oblasti som sa stal členom skupiny, ktorá má na starosti podporu zákazníkom. V tom spočíva komunikácia so zákazníkom, poskytovanie riešení a otváranie dialógu s inými oddeleniami firmy, ktorých sa daný zákaznícky problém týka.

Podľa vašich skúseností je zrejmé, že pri práci pre telekomunikačný sektor je bežné časté cestovanie.
Kde ste sa vďaka svojej práci teda dostali?

V roku 2000 som štyri mesiace pracoval v Belgicku. Následné som niekoľkokrát navštívil Nemecko na krátkodobé pobyty, ktoré trvali skoro tri týždne. Taktiež som krátkodobo navštívil Turecko. Po nástupe do mobilnej divízie som pracoval vo Francúzsku, niekoľkokrát som tam strávil 2 mesiace. Približne tri týždne som bol aj priamo u zákazníka v Rusku, Číne, Thajsku a Nigérii.

V ktorých krajinách ste strávili najviac času a čo bolo náplňou daných projektov?

Najviac času som strávil v Belgicku, Francúzsku a Číne. V Belgicku som pracoval na integrácii dvoch projektov. Vo Francúzsku šlo väčšinou o finalizáciu riešení ponúkaných zákazníkom, a absolvoval som tam aj rôzne odborné interné školenia. V Číne som pracoval hlavne u zákazníka, kde som riešil jeho požiadavky.

Keby ste si mohli vybrať jednu z týchto krajín, ako svoje trvalé pôsobisko, ktorá by to bola a prečo?

Francúzsko je na prvom mieste. Je to kvôli tomu, že sa tam cítim ako doma. Pači sa mi atmosféra krajiny, mentalita ľudí, história. Mám tam niekoľko dobrých priateľov. Čína by bola na druhom mieste. Páči sa mi kultúra, duchovný základ krajiny (ale to platí aj o Thajsku a iných ázijských krajinách) a aj čínska kuchyňa mi veľmi imponuje.

Ako na vás vplývali jednotlivé kultúry a hlavne ich častá zmena?

Veľmi pozitívne. Cestovanie mi umožnilo spoznať samého seba aj v situáciách, do ktorých sa nedostávam na Slovensku. Ocitol som sa tisíce kilometrov medzi ľuďmi, ktorí málo komunikovali po anglicky. Zostal som „visieť“ na letiskách. Zoznámil som sa ľuďmi, ktorých by som inak nemal šancu spoznať a zažil som s nimi kúzelné až zázračné chvíle. A práve táto častá zmena kultúr mi umožnila zmenu pohľadu na život v Európe a na Slovensku. Mal som možnosť porovnať spôsoby života. Tiež som videl skutočnú chudobu v Afrike ale aj v Číne. Takú, akú u nás pravdepodobne ani nenájdeme.

Čo z doterajších skúseností považujete za svoj najväčší úspech a naopak, čo za neúspech?

Práve to, že cestujem nielen pracovne, ale aj súkromne práve do Číny. Viac vidím, vnímam a som otvorený. Ako neúspech mi naozaj nič nenapadá, pretože som spokojný so svojim životom.

Čo by ste poradili tým, ktorí sa rozhodujú o vlastnej profesionálnej dráhe a zvažujú aj niečo podobné ako vy?

Viem, že všetko čo potrebujeme, nám do života raz príde. A prichádza nám to v pravý čas. A ak sme dostatočné otvorení, keď ten správny moment príde, tak zužitkujeme príležitosti, ktoré sa nám núkajú. Je šťastím, ak vieme, čo chceme a darom, ak vieme, ako to získať. Preto odporúčam ľuďom, aby skúsili vnímať znamenia v ich živote. Ukážu sa v pravý čas.

Poďme podrobnejšie k vašej práci, čo je jej náplňou?

Náplňou mojej prace je podporovať zákazníka, čo znamená ponúknuť mu riešenie jeho problému. Stojí to celé na komunikácii a na riešení problémov. Problémy, s ktorými sa zákazníci stretávajú, sú rôzne, od triviálnych až po závažnejšie. Najzávažnejšou situáciou je úplný výpadok systému, a vtedy pracujem aj v noci.

Čo Vás na Vašej práci baví najviac, a čo na druhej strane, najmenej?

Najzaujímavejšie je pre mňa to, že mám prehľad o celom systéme, ktorý zákazníkovi dodávame. Tiež sú to určité momenty pri riešení problémov, ktoré sú naozaj veľmi zaujímavé a niekedy aj zábavné.

Nebaví ma práve nočná práča, ktorej nemám našťastie až tak veľa. Tiež nemám rád zdôvodňovanie vzniknutých situácii, hlavne ázijským zákazníkom.

Ako by ste opísali váš typický deň?

Môj typicky deň, pokiaľ som na Slovensku, vyzerá veľmi jednoducho. Do práce prichádzam medzi 8:00 - 9:00 a odchádzam medzi 16:00 -19:00, niekedy aj neskôr. Počas dňa vybavujem množstvo telefonátov a emailov. Moja hlavná náplň prace je komunikácia so zákazníkmi, ako som už spomínal. Pokiaľ mám službu, som zákazníkovi k dispozícii 24 hodín na telefóne. Po práci sa snažím každý deň športovať, aspoň chvíľu. Tiež veľa čítam.

Aké benefity Vám poskytuje Váš zamestnávateľ?

Mám flexibilný pracovný čas, v prípade potreby môžem pracovať z domu. Mám k dispozícii pracovný mobil a laptop. Firma mi vypláca bonusy, či už tímové alebo podnikové. Zamestnávateľ mi prispieva na DDP a životnú poistku. Ak by som mal záujem vziať si úver v banke, bol by mi poskytnutý za veľmi výhodných podmienok, čo však nevyužívam. Firma mi tiež umožňuje zahraničné pracovné cesty a poskytuje možnosti ďalšieho vzdelávania. Mám tiež viac než 25 dní voľna. Taktiež dostávam od firmy členstvo vo fitness. No a často spomínaným spontánnym benefitom je náš skvelý kolektív.

Aké sú podľa vás najväčšie plusy, resp. mínusy tejto práce?

Za plusy považujem cestovanie, platové ohodnotenie a neustále používanie anglického jazyka. Mínusmi sú pre mňa stereotyp (po dvoch rokoch), nočné služby a momentálne neatraktívne prostredie.

Aké sú podľa vás konkrétne výhody a nevýhody práce pre veľkú firmu?

Výhodou je podľa mňa možnosť skúsiť množstvo pozícii a získať tak skúsenosti. Za nevýhodu považujem slabé finančné ohodnotenie, pretože zvýšenie platov a odmien je prideľované istým striktným spôsobom a sú málo závislé od výkonu. To má potom samozrejme vplyv aj na motiváciu zamestnancov.

Ako by ste opísali internú kultúru vo vašej organizácii?

Naša divízia má maximálne 90 ľudí, 70 z toho je programátorov a testerov softvéru. Ostatní tvoria manažment a projektových manažérov a našu skupinu, teda Podpora zákazníkom. Firemná kultúra je celkom uvoľnená. To znamená, že nemáme predpísané oblečenie a jediné praktické pravidlá sa týkajú pracovného čašu. Bohužiaľ, nemávame pravidelné firemné stretnutia, čo by som ocenil.

Vráťme sa k vašim cestám, konkrétne k Číne. Ako dlho trval váš projekt a čo najpodstatnejšie ste si z neho odniesli?

V Číne som bol doteraz trikrát. Raz súkromne a dvakrát služobne. V júni 2008 sa tam chystám znovu, na súkromnú návštevu. Moje pobyty boli krátkodobé a trvali približne tri týždne. Čo sa týka prace, boli pre mňa tieto pobyty veľmi cenné, pretože som spoznal nové spôsoby biznis jednania. V Číne skutočné platí: „Náš zákazník - náš pán“. Zákazník nechce, nemôže a neprijme, že sa niečo nedá. Dôležitým momentom pri jednaniach je skutočnosť, aby klient nestratil tvár. To znamená povedať mu, že sa mýli takým spôsobom, ktorý je prijateľný. Pri jednaniach som niekedy prišiel na to, že zákazník je málo odborne zdatný a požaduje, aby obrazne lietadlo s kapacitou 100 ľudí, previezlo aspoň 200 pasažierov. Niektorí sa zas sťažovali, že im systém nefunguje, ale nevedeli konkretizovať, čo presne nefunguje. Takže skúsenosť z takýchto jednaní bola pre mňa najpodstatnejšia.

Ako na vás na základe tejto skúsenosti zapôsobila čínska kultúra a ich život, životný štýl?

Od malička som mal rád čínske „kung-fu“ filmy, a to hlavne kvôli architektúre, ktorú som v nich videl. Páčil sa mi aj ich spôsob stolovania, resp. ich nekonečné pitie čajov a jedenie paličkami. Na vysokej škole som sa venoval pitiu čaju a študoval som každú publikáciu, ktorá vyšla po revolúcii. Plus, vždy ma priťahoval východ. Túžil som sa dotknúť tej východnej mystiky a kultúry. Vtedy som povedal môjmu dlhoročnému kamarátovi, že mojím snom je ísť do Číny. Netušil som, že si ho o niekoľko rokov aj splním. Čínu dnes jednoducho milujem. Jedlo a mentalitu ľudí, duchovné smery Tao, budhizmus, Feng-Suej, ich spiritualizmus. Všetko toto sa dá v Číne nájsť, pokiaľ vieme, kde to máme hľadať. Pretože na prvý pohľad je Čína špinavá, hlavne mestá, a bez architektúry. Preto sa mnohým ľuďom Čína vôbec nepáči. Áno, Číňania grgajú, srkajú, smrkajú, pľujú a hygiena na mnohých miestach je na nulovej úrovni. Tú vonkajšiu špinu však vyvažuje ich vnútorná krása. Mnohí Číňania sú múdri, rozumejú životu a žijú v súlade s prírodou. Prácu robia s plnou odovzdanosťou. Čašník je čašník, tým pádom skutočné slúži zákazníkovi v reštaurácii. Číňania si uvedomujú svoje postavenie v spoločnosti a mnohí sú vyrovnaní s týmto postavením. Prevažná väčšina bežného obyvateľstva z miest, kde som bol, sa stará hlavne o jedlo. Iné ciele ako byt, či dovolenka alebo štúdium, mnohí vôbec nepoznajú. Iba bohatší ľudia napr. bankári, dizajnéri, majitelia cestovných kancelárií, sú na vyššej životnej úrovni a tí napr. cestujú po okolitých krajinách.

Jedlo je jedna z hlavných súčastí čínskej kultúry. V Číne sa je všetko a to doslova. Podľa čínskej medicíny máme jesť to, s čím mame problémy, napr. ak mame problém s pečenou, tak sa odporúča jesť pečeň. Každé jedlo a každá kombinácia je dobrá na niečo iné. Napríklad škorpióny sú dobre na posilnenie imunity a proti komárom. Všade na ulici je možné dostať jedlo. A na každom kroku sú reštaurácie. Číňania jedia veľa a vždy spolu. Pri stolovaní veľa pijú, najmä horúcu vodu, čaj a vysoko percentný alkohol.

Mne osobne jedlo v Číne veľmi chutí. Skúsil som dve kuchyne v rôznych oblastiach a obe boli vynikajúce. Najpozoruhodnejšia je pre mňa skutočnosť, že vždy, keď sa niekoľko dní stravujem v Číne, začnem sa cítiť lepšie. Lepšie spávam, som čulý, nikdy som po jedle necítil nevoľnosť. Avšak nie všetkým ľuďom toto stravovanie vyhovuje. Ich záchranou sú stánky rýchleho občerstvenia, najmä McDonald. V Číne skutočne každý nájde to, čo chce, niekto špinu a neporiadok a zlé jedlo a niekto harmóniu, múdrosť a ducha dávnych dôb.

To znie tak, že by som si hneď a zaraz šla rezervovať letenku do Číny! Skúste to predsa len ešte zhrnúť: aké sú dôvody za a proti, prečo žiť a nežiť v tejto krajine?

Pre mňa je rozhodne dôvodom samotná čínska kultúra, spôsob prijímania života, spôsob pitia čaju, spoznávanie ľudí. Z pracovného hľadiska zasa úplné iný a zaujímavý pohľad na vykonávanie prace, samotná táto skúsenosť je obohacujúca.

Prečo nežiť v Číne – pre mňa je dôvod jediný – je veľmi ďaleko a to znamená odlúčenie od rodiny a priateľov.

A teraz nejaké osobné tipy a triky od vás na to, ako profesionálne uspieť v Číne.

Toto je veľmi zaujímavá téma. V Číne funguje mnoho vecí „po známostiach“, a inak to nie je ani s prácou či podnikaním. Ak tu chceme uspieť v profesionálnom živote, mali by sme tam mať niekoho známeho. Aj keď Európania sú v Číne uznávaní a niekedy sú samotnou garanciou, že daný projekt uspeje. Byť úspešný v Číne znamená vedieť komunikovať a byť citlivý na jednotlivé situácie v interakcii so spolupracovníkmi, nadriadenými a klientmi. Číňania sú veľmi hrdí na svoju prácu a nemožno im ukázať, že urobili chybu alebo sa mýlia, aj keď to neplatí vždy. Zvlášť opatrní by sme mali byť, ak jednáme s manažérom. Táto pozícia je veľmi vážená. Hovorí to o postavení v spoločnosti. Číňania pracujú tvrdo a hrdo, ale často krát neefektívne.

Máte aj nejaké ďalšie „pikošky“, ktoré sa vám v Číne stali?

Jeden z najkrajších zážitkov je moja oslava narodenín. V januári Čínu postretla zimná kalamita, letiská a vlakové stanice boli zavreté a doprava ochromená. Letel som z mesta GuiYang na juhu do mesta Taiyuan viac na severe, bližšie k Pekingu, cez veľké mesto Wuhan. Môj let bol posunutý. Na informáciách nevedeli po anglicky a tak som ani nevedel, či vôbec budem letieť. Náhodne som stretol na letisku Číňana, ktorý letel tým istým letom a vedel po anglicky. Bol to inžinier, ktorý pracoval pre nemeckú firmu. S jeho pomocou som nastúpil do správneho lietadla a dorazili sme do Wuhanu. Tam som zistil, že už nie je žiadny let do Taiyuanu a tak som si zakúpil letenku na druhy deň. S novým známym sme sa dohodli, že pôjdeme spolu do hotela a skúsime tam nájsť pre mňa izbu. Myslel som, že pôjdeme do nejakého lokálneho hotelíka. Čakali sme ešte dvoch jeho kolegov, ktorí prileteli o hodinu neskôr. Bol to Nemec a jeho čínska sekretárka. Veľmi príjemní ľudia. Nakoniec sme šli do ich rezervovaného renomovaného hotela a zistili sme, že nejakou zvláštnou náhodou rezervovali o jednu izbu viac, teda miesto troch izieb, štyri. Večer som ich pozval na oslavu mojich narodenín. Šli sme do miestnej reštaurácie, ktorú nám odporučili na recepcii. Prežili sme veľmi príjemný a zábavný večer. Boli to moje najzaujimavejsie narodeniny - niekde v Číne s neznámymi ľuďmi.