Návrhár interiérov a exteriérov v 3DS - MAX - Marek Machálik
Marek Machálik vyštudoval odbor Mechanik nastavovač kovoobrábacích strojov a zariadení (Numerical Control a Computer Numerical Control) na SOU - strojárskom v Hliníku nad Hronom. Po viacerých pracovných skúsenostiach na Slovensku skúsil šťastie na Cypre. Odišiel so zámerom starať sa o maskulárneho dystrofika, ale svoje uplatnenie nakoniec našiel v 3D modelovaní interiérov a exteriérov v programe 3 DS-MAX. Zdá sa Vám táto kombinácia slov príliš nezrozumiteľná? Marek nám ju ozrejmí v nasledujúcich riadkoch.
Fotka č.1: Cyprus
Fotka č.2: Larnaka - mesto na južnom pobreží
Marek, čo vás viedlo k rozhodnutiu venovať sa práve 3D modelovaniu a na Cypre?
Na Cyprus som prišiel na pozvanie svojho kamaráta. Potreboval som totiž spracovať rozchod s manželkou a zahraničie mi naozaj padlo vhod. Strávil som tam skoro jeden a pol roka a začal som starostlivosťou o človeka vážne postihnutého na vozíčku, s diagnózou „muscular dystrophy“, alebo po slovensky maskulárna dystrofia. Rozhodnutie o novom smere, 3D modelovaní som urobil zhruba pred rokom, keď som sa dostal k tejto práci na polovičný úväzok. Totiž, plat za starostlivosť o maskulárneho dystrofika nebol dostatočný. Disponoval som tiež množstvom voľného času, a práve v tom čase kamarát tohto môjho klienta hľadal niekoho so znalosťami 3D programov. Predtým som totiž navrhoval kuchyne, tak som už nejaké skúsenosti s podobnými programami mal. Tak som k nemu nastúpil ako 3D – developer.
Starostlivosť o človeka s maskulárnou dystrofiou je určite náročná práca, ako ste to zvládali?
Začiatky boli ťažké, ako všade, našťastie ma končiaci asistent zaučil poriadne a tak sa to dalo zvládnuť. Aj keď je táto práca náročná aj fyzicky, oveľa náročnejšia je psychicky. Osobne som to vnímal tak, že nežijem svoj život, ale život Koulliho – tak sa volal môj klient. Nemal som praktický žiadny voľný čas, musel som mu byť k dispozícii neustále, takže som nemohol vypnúť ani svoj mobil. Niekedy mi zavolal aj o tretej v noci, aby som ho prišiel otočiť na druhú stranu.... Aj kvôli veľkému množstvu takýchto malých detailov sa táto práca nedá robiť príliš dlho. Alebo, aby to človek mohol vykonávať dlhodobo, musel by mať špecificky nastavenú psychiku – musel by disponovať veľkými sklonmi k sebaobetovaniu.
Keď sa pozriete späť na všetko, čo ste zažili, čo považujete za svoj najväčší úspech?
Veľkým úspechom je pre mňa to, že som sa naučil ovládať program 3DS-MAX, keďže ide o veľmi rozsiahly, náročný a ťažký program. Tento je však pre mňa stále výzvou, keďže ho momentálne ovládam možno tak na 30 percent!
Skúste nám teda povedať o tomto programe niečo viac...
Program 3Ds Max je svetovo najrozšírenejší animačný a vizualizačný program. Je určený na tvorbu vizuálnych efektov, animácie postav a tvorbu počítačových hier. Ponúka interaktívne prostredie a rýchly rendering – to znamená proces vytvárania umelých obrázkov, “fotiek”, ktoré ešte nemusia existovať v realite ale iba v PC. Plno prispôsobiteľná a otvorená architektúra programu poskytuje absolútnu tvorivú slobodu. 3Ds Max bol použitý pre filmové efekty u veľa známych filmov - napr. X-Men a X-Men 2, Panic Room, Equilibrium, Minority Report, Jeepers Creepers, Matrix Reloaded a mnoho iných.
Čo presne ste v tomto programe robili vy?
Mojou hlavnou náplňou bolo 3D modelovanie domov a nábytku. Išlo o importovanie podkladov z AutoCAD-u a komplexné pochopenie danej problematiky. (Auto CAD sa používa sa na projektovanie, navrhovanie a kreslenie technických a projekčných výkresov, najmä v stavebníctve, architektúre, strojárstve, elektrotechnike a pod.) Nasledovalo niekoľko desiatok hodín kreslenia, modelovania, textúrovania a nasvecovania. Výsledný produkt som musel poslať emailom šéfovi, ktorý z neho spravil výsledné rendre Na tejto práci sú najzaujímavejšie nové projekty, nové výzvy, keď je nutné tvoriť nové postupy. Najmenej atraktívne je zase prerábanie tých starých...
Keď ste sa starali o invalidnú osobu a zároveň pracovali, ako vyzeral váš typický deň?
Ráno som Koulliho obliekol, posadil na elektrický vozík, preložil do auta, odviezol do roboty. Tu som ho preložil na druhý elektrický vozík a spravil som mu kávu. Okolo 11:00 som prišiel do centra mesta, kde som pracoval. O 17:00 som skončil prácu, odišiel pre Koulliho, naložil som ho do auta a odviezol domov, kde som ho osprchoval. Potom som mal voľno, ale bol som stále v pohotovostnej službe. Takže toto voľno spočívalo v tom, že som bol stále v jeho dome a nemohol som ísť nikde na viac ako hodinu. Staral som sa tiež o jeho labradora. Takže také reálne voľno som si mohol spraviť v sobotu alebo v nedeľu, tak na pol dňa, keď Koullis išiel na futbal. Vtedy som išiel na prímorské výlety, keďže my sme žili vo vnútrozemnej Nikózii.
Tak to je netradičná a zároveň náročná skúsenosť. Okrem nej, čo vám dal život na Cypre, z čoho máte pocit, že by ste doma nezískali?
Okrem bežných benefitov – ako sú peniaze a jazyk, ešte kompletnú samostatnosť. Človek sa ocitne mimo bežných stereotypov a aj keď som mal veľkú podporu kamarátov, je to predsa len iné. Človeku sa otvoria oči, dospeje. Kto to nezažil, asi nepochopí.
Poďme k Cypru. Čo by ste nám povedali o ich lokálnej kultúre, čo je pre ňu špecifické?
Neviem to celkovo porovnať, nežil som v inej ako slovenskej a cyperskej spoločnosti, ale ak ich porovnám navzájom, tak tam kladú silnejší dôraz na rodinu. Presne ako vo filme „Moja tučná grécka svadba“. Celá rodina sa stretne cez víkend na obed a keďže každý niečo prinesie, nespočíva celá ťarcha prípravy jedla iba na hostiteľovi... Potom sa dlho všetci „rozprávajú“. Aj keď je pravda, že keď som to „rozprávanie“ videl prvý krát, spýtal som sa ich, čo také strašné sa stalo, že sa tak hádajú. Oni mi samozrejme tvrdili, že sa nehádajú, ale že sa takto normálne bavia (smiech). A ešte jedna vec, všetci milujú souvlaky, ich národné jedlo. Sú schopní jesť to aj každý deň. Sú to kúsky mäsa pripravené na ražni, či už z hydiny alebo bravčoviny, upečené nad pahrebou z čierneho uhlia. Zvyčajne tomu ale nepredchádza nejaká zvláštna úprava mäsa, takže výsledná chuť nie je príliš oslňujúca. Len výnimočne sa nájde člen rodiny, ktorý to mäso aspoň pár hodín predtým namarinuje, takže po tepelnej úprave je aj pre nás aspoň trochu „jedlé“. Cyprus je vhodná krajina pre toho, kto má rád teplo a tým mám na mysli veľké teplo. Taktiež je pre tých, ktorí sa chcú zdokonaliť v angličtine, ale najmä v gréčtine alebo turečtine. Ideálna je na Cypre podľa mňa práca pri mori, keď človek časť dňa pracuje a časť strávi na pláži a ešte aj zarobí....jednoducho idylka. Sú schopní jesť to aj každý deň.
Postrehli ste aj niečo negatívne, prečo by ste ľuďom na Cyprus ísť neodporúčali?
Asi kvôli ľuďom. Povaha domorodcov je totiž typicky stredomorská, čiže sú dosť nezodpovední a egoistickí. Väčšina dievčat je tam namyslená, aj keď nemajú byť prečo. Sú totiž zvyčajne tučné, škaredé a majú veľké nosy. Nedajú sa ani porovnať so Slovenkami. V oboch prípadoch česť výnimkám.
No, tým pádom ste práve demotivovali mužskú časť čitateľov tohto rozhovoru. Predsa len, povedzte nám ešte, ako na Cypre funguje hľadanie práce?
Myslím si, že dosť zaváži, keď je človek rodinný priateľ, vtedy ide všetko oveľa ľahšie. Aj keď takéto „členstvo“ je samozrejme limitované. Záujemcom by som odporúčal zamerať sa na turizmus a biznis okolo neho, ktorý v tejto krajine v posledných rokoch prekvitá.
V čom vidíte najväčšiu odlišnosť pracovného života na Cypre a na Slovensku?
Asi to, že sa tam pracuje bez zmlúv. Taktiež, doma nemáme siestu - obedňajšiu prestávku, ktorá je na Cypre od 13:00 do 15:00 alebo až 15:30. Ďalšou odlišnosťou je cyperská krátka streda, kedy sa tu pracuje len do 13:00.
A ako funguje slovenská komunita na tomto mieste?
Je to individuálne. Väčšina Slovákov pracuje zvyčajne na pobreží, takže neviem. Ako som spomínal, ja som pracoval v Nikózii vo vnútrozemí. V Limassole je ale perfektná slovenská reštaurácia, takže predpokladám, že tam sa občas Slováci stretávajú... Najviac ľudí na Cypre je z Poľska, Rumunska a bývalých sovietskych satelitov. Čo sa týka ostatných krajín, tak samozrejme ide o krajiny bývalého British Commonwealthu, čiže India, Sri Lank a Bangladéš. Taktiež tam uvidíte aj mnoho ľudí z Číny.
Máte pre nás aj nejakú vtipnú príhodu, ktorá sa vám povedzme stala na Cypre?
Nie je asi novinkou, že Cyperčania nevedia jazdiť. Jazdia fakt veľmi zle, ale česť výnimkám. Naučil som sa neveriť smerovkám. Napríklad to, že niekto upozorňuje na úmysel odbočiť, ešte nie je dôvod vojsť na cestu, ktorú on podľa smerovky plánuje opustiť. (smiech). Ak by im niekto zničil smerovky a zrkadlá, tak si to ani nevšimnú. A keď som im povedal, že nevedia jazdiť, odpovedali, že to som ešte nebol v Káhire!
No a teraz ste už späť na Slovensku. Čo vás viedlo k rozhodnutiu vrátiť sa späť domov a ako ste zvládli adaptáciu?
Návrat nemal nejaký konkrétny dôvod. Mám už 35 rokov a zostať navždy som tam nikdy neplánoval. Proste ma to ťahalo domov a mal som pocit, že to tak má byť. Adaptácia prebehla v pohode, nebol som až tak dlho preč. Takže som vedel, čo ma doma po návrate čaká. A teraz som doma s rodinou a kamarátmi... Tomu sa z môjho pohľadu nič nevyrovná...
Dobre, tak váš návrat prebehol v poriadku. Čo by ste však odporúčali tým, ktorých návrat na Slovensko ešte len čaká?
Aby si nerobili veľké nádeje. Veci sa tu menia dosť rýchlo a súčasná vláda tiež nie je žiadna výhra, hlavne pre mladých a pracujúcich ľudí. Jediné, čo ich zaujíma je fakt, ako siahnuť na dôchodky mladým, aby to mohli porozdávať súčasným dôchodcom. A nerobia to kvôli nim samotným, ale pre svoje znovuzvolenie. Tak to tu teraz funguje....
Čo momentálne robíte na Slovensku a ako vyzerá váš typický deň pri práci z domu?
Pracujem pre rovnakú firmu ako na Cypre, ale na Slovensku. Čiže sa stále venujem 3D modelovaniu interiérov a exteriérov. Práca z domu vyzerá asi takto: ráno vstanem a hneď som v práci.... Začnem pracovať okolo 9:00 ráno a pracujem do obeda. Potom poobede do kedy sa mi chce, ak však mám „deadline“, tak aj do noci... Veľkým plusom mojej práce je skutočnosť, že robím to, čo ma baví. Mínusom je nevyváženosť v pracovnom zaťažení, keď niekedy mám toho príliš veľa, inokedy zas naopak, príliš málo.
Prajeme Vám teda veľa úspechov vo Vašej ďalšej práci a ďakujeme za zaujímavý rozhovor!
Príležitosti pre mňa
- 1. Shops Director CEE
- TARGET Executive Search, Slovakia
- 16.01.2012
- 2. Human Resources Director
- TARGET Executive Search, Slovensko
- 12.01.2012
- 3. Výkonný riaditeľ
- TARGET Executive Search, Slovensko
- 02.01.2012
