Júlia Gezová-Tham - Guest Relation Manager - Puna (India)

Júlia Gezová-Tham žije v Pune v indickom štáte Maharashtra. Jej pracoviskom je biznis hotel St Laurn. Na pozícii Guest Relation Manager je od júna 2006, kedy sa presťahovala do Indie na nedohľadno. Jej práca je prirodzeným výsledkom štúdií cestovného ruchu, lásky k cestovaniu a k Indii, odkiaľ pochádza jej manžel.

Obrázok č. 1: Matheraan
Obrázok č. 2: Júlia a jej indická rodina

Júlia, ako ste začínali v hoteliérstve?

Môj profesionálny štart začal 4-mesačnou praxou na vysokej škole, ktorú som absolvovala vo Francúzsku, v malom rodinnom hoteli. Tu som získala prvé skúsenosti nielen na recepcii, ale aj v reštaurácii. Ďalšia skúsenosť bola môj ročný študijný pobyt vo Francúzsku. Ďalšiu štvormesačnú prax som absolvovala v 3* hoteli, kde som už bola zodpovedná za chod recepcie.

Ako sa vám „prihodila“ India?

Prvýkrát som sa do Indie dostala cez výmenný program na univerzite. Cítila som, že potrebujem pauzu v štúdiu a chcela som sa tiež zdokonaliť v angličtine, a tak som sa počas môjho štvrtého ročníka na VŠ rozhodla do toho ísť. Rozmýšľala som nad Afrikou alebo Áziou. Nebolo práve ľahké nájsť si firmu v oblasti cestovného ruchu, ale podarilo sa. Zrazu som dostala email s ponukou z Hyderabadu v Indii. Luxusný hotel Taj Krishna sa stal mojim domovom na jeden rok.

Určite to boli pre vás vzrušujúce časy. Ako si pamätáte začiatky v Indii?

Aj keď som to vtedy netušila, mala som šťastie, že som pricestovala do Indie počas obdobia dažďov. Dnes viem, že leto v Hyderabade (45 – 50 stupňov) by som bez prípravy a aklimatizácie určite nezvládla!

Moja práca zahŕňala všetko možné. Začínala som na Concierge, takže som sa musela naučiť všetko ohľadne mesta (pamiatky, otváracie doby, vstupné). Hostia ku mne chodili s rôznymi otázkami ohľadne krajčírskych služieb, sprievodcov, kultúrnych podujatí, kozmetických služieb až po objednávanie lístkov do kina, rezerváciu auta, zakúpenia predplatných telefónnych kariet....

Moja ďalšia zastávka bola v Business centre. Takže rezervácia pracovných miestností, ich príprava a iné práce okolo toho ako pre hostí, tak i pre Front Office. No a posledná zastávka, a pre mňa vítaná, bola na recepcii. Konečne!!! Skutočne sa mi tam páčilo! Keďže sa jednalo o 5* delux hotel, boli sme takmer vždy vyťažení, a tak o prácu nebola núdza. Zahŕňalo to Check in & check outs, koordináciu s upratovacím tímom, aby sme mali izby pripravené načas, zisťovanie preferencií hosti, riešenie problémov.

Kultúrny šok. Aký bol ten váš?

Zo začiatku to bol len mierny šok, pretože som mala šťastie na to, že som nielen robila v špičkovom hoteli, ktorý sa staral o svojich zamestnancov, ale aj preto, že hotel bol umiestnený v šik časti mesta. Takže som nedostala ten počiatočný úder – ulice boli čisté. Vlastne sa dá povedať, že Hyderabad je úžasné čisté mesto. Cez noc vidíte v uliciach tisíce upratovačov, ktorí zametajú a čistia a neboli tam žiadni žobráci. Takže prvé dni prešli v pohode. Skutočnú Indiu, aj s jej menej peknou tvárou, som začala spoznávať neskôr, pri výjazdoch do iných častí mesta.

Asi najväčší šok bol v spojení s jedlom. Všetko bolo buď príliš štipľavé alebo príliš sladké! Áno, India je krajina korení, čo som zistila veľmi rýchlo! Môjmu žalúdku trvalo asi dva týždne, kým som mohla niečo zjesť a neutekať na záchod. Či to bolo len to korenie, alebo aj voda, ktorá je proste iná, to už nezistím.

Dobrá skúsenosť. Bola však natoľko silná, že vás pritiahla naspäť do Indie?

Môj návrat bol viac podmienený mojim osobným životom ako indickou kultúrou. Ale môžem povedať, že som sa tu aklimatizovala – až natoľko, že keď som sa zrazu vrátila domov po roku, mala som problém zvyknúť si doma. Nielen s domácou stravou (opäť časté návštevy toalety), ale aj správaním. Tu v Indii človek musí byť tak trochu „pes“, aby dostal to, čo chce.

Na návrat do Indie som sa určite tešila, keďže som sa rozhodla vrátiť sama, kvôli môjmu priateľovi. Prácu som mala istú, na základe pracovnej zmluvy som dostala víza. Nevracala som sa síce do toho istého hotela, ale toho istého mesta a môj nový hotel bol z tej istej siete, len 10 metrov od seba vzdialených. Bolo dobre vedieť, že sa idem niekam, kde mám známych a že poznám toto miesto.

Ako ste si našli túto prácu v luxusnom hoteli?

O tomto mieste som sa dozvedela od môjho známeho, ktorý mi dal tip, že hotel dopĺňa stavy zamestnancov. A tak som šla na pohovor, ktorý prebiehal priamo s viceprezidentom. Všetko prebiehalo v absolútnej pohode, dostávala som otázky ohľadne mojich skúseností, jazykových znalostí. Musím povedať, skutočnosť že som cudzinka, mi priniesla určité výhody. Hotelových hostí totiž tvoria až z 95 % cudzinci, a tým pádom je to pre hotel „užitočné“, mať zamestnanca, ktorý je im blízky.

Čo bola pre vás tá najťažšia výzva?

Bol to miestny jazyk. V Hyderabade pri mojom prvom pobyte, to bol Tamil, a tu v Pune je to Marathi... K tomu ešte priraďte národný jazyk Hindi a je to tu - problém! S Hindi som sa už celkom vyrovnala, porozumiem asi tak 80% normálnej bežnej konverzácie, i keď s rozprávaním mám stále mierny problém.

Keďže robím v hoteli, 60 % ľudí hovorí po anglicky. Ja však musím spolupracovať aj s ľuďmi, ktorých vzdelanie je minimálne, a tým pádom ani neovládajú angličtinu – upratovačky, ľudia v kuchyni, opravári. Našla som si v tom však nejakú takú harmóniu...oni mi povedia po hindi, ja im odpoviem po anglicky, a nejako sa dorozumieme. Niekedy už ostávajú len tie ruky a nohy (smiech).

Spomínali ste, že váš hotel sa stará o svojich zamestnancov. Čo konkrétne ste tým mysleli?

Poskytuje dobré benefity (keďže platovo je na tom hoteliérsky sektor horšie než iné). Vďaka môjmu vzdelaniu mám o tretinu vyšší plat ako môj kolega. Každoročne nám zvyšujú plat, máme flexibilný pracovný čas. Mám pracovný mobil, zamestnávateľ mi uhrádza časť cestovných nákladov do práce, ako aj časť nákladov na zdravotnú starostlivosť. Voľno mám nad 25 dní ročne, 7 dní na PN, 7 dodatočných voľných dní v prípade potreby a po roku zamestnania ďalších 21 ďalších voľných dní, tzv. priviledge leave.

Pociťujete aj v Pune globálnu hospodársku krízu?

Kríza sa nás tu určite dotkla. Vlastne v cestovnom ruchu tu kríza začala už v Novembri 2008, po teroristických útokoch v Mumbai. Videli sme panický odchod 90 % cudzincov, zrušené budúce rezervácie a žiadne rezervácie pre budúce mesiace. I keď sme 160 km od Mumbai, tento teroristický útok veľmi poškodil celé hotelierstvo v Pune, keďže cestujúci väčšinou spájajú svoje cesty (Pune & Mumbai).

Povedzme si viac o bežnom živote v Pune – ako vnímate rozdiely medzi životom povedzme v Banskej Bystrici, a v Pune?

Dobre, začnime napríklad žobrákmi: aj v Pune sú žobráci, ale ich situácia je iná. Napríklad tým, že keďže je tu teplo, tak prežívajú oveľa ľahšie. U nás je život žobráka neskutočne ťažký. A potom je to mentalita. Tu sa deti rodia na ulici, prežijú tu celý život, a nakoniec na ulici aj zomrú. Nikomu to nepríde zvláštne – ak ste z kasty a rodiny, ktorá takto žije generácie po generáciách, toto je proste váš život. Je to dané – je to nemeniteľná premenná v životnej rovnici. Ak vám to bolo dané do vienka, nedá sa s tým nič robiť. Ak by ste sa búrili, prinesie vám to ešte horšie ťažkosti v ďalšom živote.

Druhú vec, ktorú by som spomenula, je to, že ľudia sú tu nejakým spôsobom viac skromní, vážia si čo majú. Najmä ak pochádzajú zo skromných pomerov, o to viac si vedia vážiť hodnoty. Materiálne a duchovné. Viete, že som nikde nevidela ľudí, ktorí by boli tak nábožensky založení? Oni skutočne svoju vieru žijú. Nechodia do kostola, chrámu či mešity kvôli tomu, že by museli. Je to práve India, kde som videla, že ľudia sa pred jedlom pomodlia. A je im jedno, či sú obklopení masou ľudí v zamestnaneckej jedálni. Proste nezačnú jesť, kým sa nepomodlia.

Čo sa týka životného tempa, to je určite pomalšie. Akoby žili zo dňa na deň. Pripisujem to aj počasiu. Všetko sa robí pomaly, kvôli horúčave. Keď máte vonku 40 alebo 45 stupňov, neoplatí sa ponáhľať....A tak, keď si chcete dať prerobiť kuchyňu, tak počítajte s tým, že vám remeselníci prídu - ak máte šťastie - v stanovený deň, ale určite aspoň 2 hodiny neskôr ako sľúbili. Ak šťastie nemáte, tak až na druhy deň. A ospravedlnenie? Asi niekto zomrel - teta zo štvrtého kolena, alebo bol štátny sviatok, alebo sviatok, ktorý platí len v tom danom štáte. Alebo sa mu proste nechcelo.

A čo diskriminácia? Stretli ste sa s nejakou jej formou, či už v pozitívnom alebo negatívnom smere, napr. preto, lebo ste cudzinka, alebo žena, prípadne mladá, alebo biela?

Určite áno, diskriminácia tu určite existuje, našťastie nielen tá negatívna ale aj pozitívna. Tej negatívnej je ale viac. Pre Indov už len tým, že som biela, znamená, že mám veľa peňazí, veď som cudzinka! No a tak vec, ktorú by Ind kúpil za povedzme 200 rupií, ja dostanem za 1000. Takže bez handrkovania sa o cene to proste nejde!

Ale skutočnosť, že som biela, mi prináša aj veľa pozitív a v určitom zmysle mi otvára dvere. Keď som v obchode spolu s Indom, tak ma obslúžia ako prvú, lebo „veď som cudzinka“. Prejavuje sa to aj v práci, mám väčší rešpekt, len kvôli farbe pokožky. Navyše aj fakt, že som žena, pomáha. Indovia majú väčší rešpekt voči žene. Aj keď sú nahnevaní, tak sa určite budú mierniť, lebo sa rozprávajú so ženou, navyše bielou. To však znamená aj to, že keď je nejaký problém v hoteli a treba čeliť zozzúrenému hosťovi, tak som to vždy ja, kto ide ako obetný baránok!

Najvtipnejšia pikoška z Indie?

Pikoškou pre mňa bolo, že som mala asi dvadsať ponúk na svadbu. Skutočne je to zaujímavé, ako rýchlo sa tu ľudia zamilujú a zaviažu sa na spoločný život. Chalan niekoho stretne a už na druhej schôdzke ju požiada o ruku!! No a dokonca aj teraz, keď sa všeobecne vie, že som vydatá, tak sa sem - tam nájde odvážlivec. Veď čo keby motyka vystrelila, no nie?

A čo váš návrat na Slovensko? Plánujete ho?

Rada by som sa vrátila domov, do Európy, ideálne na Slovensko. Nejak nevidím v Indii dlhodobé možnosti uplatnenia sa. A tak moja cesta určite povedie na európsky kontinent, pre začiatok možno do Francúzska, Belgicka alebo aj Prahy.

Obrázok č. 1: Júlia a jej indická rodina
Obrázok č. 2: Sunday Branch Indi Joe
Obrázok č. 3: Matheraan
Obrázok č. 4: Mehandi

Diskusia

K článku ešte nebola založená diskusia. Založiť diskusiu

Príležitosti pre mňa

1. Shops Director CEE: TARGET Executive Search, Slovakia; 16.01.2012

2. Human Resources Director: TARGET Executive Search, Slovensko; 12.01.2012

3. Výkonný riaditeľ: TARGET Executive Search, Slovensko; 02.01.2012

Kariéra bez hraníc

Môj účet