Kuvajt
Rasťo Janota je mimoriadne úspešný a príjemne pôsobiaci Slovák, momentálne žijúci v horúcom Kuvajte. Pochádza z Bratislavy a vyštudoval matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského. Na najvyššiu manažérsku pozíciu - CEO (Chief Executive Officer) - v telekomunikačnej firme Tawasul Telekom sa dostal vďaka tvrdej dennodennej práci, ktorá má byť základom kariéry, ako vraví. Dovolil nám nakuknúť do svojho života zaneprázdneného výkonného riaditeľa, a zdieľa svoje názory na túto krajinu, ľudí a biznis v nej.
Rasťo, predstavte sa nám - čím všetkým ste vo svojej kariére prešli?
Je toho celkom dosť - začínal som pozíciami ako Account manager, product manager a neskôr cez rôzne úrovne až na C-level pozície (CTO, COO, CEO) v menších aj väčších firmách. Vačšinou vo firmách so sídlom alebo pobočkou na Slovensku, so zodpovednosťou za operácie na Slovensku, ale aj v zahraničí. Človek si musí preskákať veľa, aby sa niečo naučil...
Čo vás zavialo do Kuvajtu?
Kedy ste sa rozhodli pre telekomunikácie, a ako k tomu došlo?
Počas mojej kariéry som prešiel od predaja PC techniky na konci osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov, cez systémovú integráciu (hlavne v networkovej oblasti v deväťdesiatych rokoch), až do oblasti telekomunikácií (od konca deväťdesiatych rokov do dnes). Takže čiastočne vývoj a čiastočne náhoda. Ako to už obvykle býva...
Kúsok Kuvajtu...
Dobre, tak poďme na váš naj úspech, alebo výzvu, ktorú ste zdolali...
Je ťažké povedať, čo bola najväčšia výzva, resp. úspech. Vážim si každú výzvu, ktorú práca predo mňa postavila, a cením si každý úspech, respektíve zdolanie tejto výzvy. Každá taká skúsenosť mi niečo dala a musím povedať, že často zdanlivé maličkosti - relatívne jednoduché skúsenosti - boli príčinou nejakého významnejšieho výsledku v budúcnosti. Človek musí prežívať s plnou vážnosťou aj malé veci, aby sa pripravil na veľké.
A na druhej strane, čo považujete za svoj neúspech?
Joj, tak toho bolo viac. Nie každá vec sa v živote podarí. Nie každé rozhodnutie je správne. Takže sú aj neúspechy, resp. nie úplne vydarené kroky, aktivity. Ale život ide ďalej - treba sa poučiť a u mňa to funguje tak, že sa otrasiem, poznačím si ponaučenie a idem ďalej.
Za jeden z úspechov snáď môžete považovať aj zvládnutie života mimo domova. Čo vám Kuvajt a život v zahraničí dal, čo by ste doma určite nezískali? A je niečo, čo vám zobral?
Ďalšie skúsenosti. Práca v inom prostredí - v inej kultúre - je vždy veľkou skúsenosťou a práca v prostredí, aké je na strednom východe, je ešte viac špecifická - hlavne tým, že prostedie tu je mimoriadne multikultúrne. V našej firme máme momentálne približne 15 národností. A každá sa líši od tých ostatných, každá si prináša svoje vlastné pozitívne, ale aj negatívne pre-dispozície. A aby som nehovoril len o práci - samotný život v multikultúrnom prostredí je tiež zaujímavý. A možno hlavne pre nás, ľudí prichádzajúcich z bývalých socialistických krajín, ktoré boli do určitej miery veľkou, ale uzatvorenou zoologickou záhradou. Cestovanie a stretávanie kultúr bolo výrazne obmedzované až potláčané a človek sa rozhodne nenaučil žiť, akceptovať a vychutnávať si multikultúrne prostredie.
Negatívom života v Kuvajte a tejto práce je, že je človek preč z domu a má oveľa ťažší kontakt s rodinou a kamarátmi doma.
Ako sa vyberajú ľudia na pozíciu CEO? V biznis svete sa nie každý dosiahne až na túto úroveň. Povedzte, aká bola vaša cesta - ako ste sa na túto pozíciu dostali?
Ja si nemyslím, že dostať sa na nejakú pozíciu je ťažké alebo ľahké. Zamestnávatelia si vyberajú podľa životopisu, preukázateľných výsledkov a skúseností daného človeka a ich subjektívneho pocitu. Počas výberového procesu väčšinu z toho už nemôžete ovplyvniť. Je to výsledok vášho profesionálneho života a nepravdivé alebo neobjektívne vychvaľovanie sa počas náborového procesu je väčšinou finálnou diskvalifikáciou kandidáta. Takže ja verím, že bežná, dennodenná práca a neustále zvyšovanie kvalifikácie, vzdelania a vedomostí je najlepšou prípravou pre budúce nové výzvy a pozície.
No je pravda aj to, že na samotný začiatok výberu na top pozície potrebuje človek aj trošku šťastia. Aby sa o ňom vedelo na trhu, aby ho poznali head-hunteri, aby ho poznali ľudia z fachu. Jednoducho, aby bol viditeľný a aby za nim zostávali výsledky. A je podľa mňa dobré tejto viditeľnosti trošku pomôcť. Ja osobne verím na princíp "social networking", spoločenských kontaktov, na profesionálne portály a masívnu komunikaciu s odborníkmi v rámci odboru.
Z vášho pohľadu, čo je vašou najdôležitejšou úlohou ako CEO?
CEO je človek, ktorého hlavnou úlohou vo firme je ukazovať smer. Ale v konečnom dôsledku sa osobne zodpovedá majiteľom za všetky výsledky firmy - úspechy aj neúspechy. Je to najvyššie postavený manažér, ale aj leader vo firme, a tak má veľmi slušnú možnosť výrazne ovplyvniť smerovanie firmy ale aj stratégiu, pomocou ktorej firma verí, že dosiahne očakávané výsledky. A to je moja úloha v Tawasul Telecom.
Spomínate si na nejaké konkrétne problémy alebo výzvy, ktoré ste museli hlavne v začiatkoch projektu Kuwait zdolať?
Najväčšie problémy? Dlho nám trvalo pochopiť mentalitu ľudí, pochopiť, ako rozmýšľajú a prečo robia a myslia spôsobom, akým robia a myslia. Zistiť, kde máme pritlačiť, kde máme pomôcť, aby sa trošku pootočili smerom, ktorým sme chceli firmu posunúť. A stále čelíme množstvu viditeľných kulturálnych rozdielov. Napríklad priemerný zamestnanec (nie Kuvajťan - ale z iných štátov ako Pakistan, India, Egypt, Jordán, Sýria a pod.) má tendenciu správať sa výrazne submisívne pokiaľ nezistí, že môže inak (napríklad voči niekomu na podriadenejšej pozícii) a potom je schopný sa správať ako despota. Rovné správanie voči nadriadeným ale aj podriadeným tu proste nie je úplne bežná vec. A výsledkom je, že niekedy sa človek nedozvie, že nemá pravdu. Proste mu to nikto nepovie, lebo je biely a nadriadený...A to je veľmi nezdravé, ale najmä čudné, zažiť na vlastnej koži.
Veľmi zaujímavý príklad diskriminácie, ktorú tam zažívate! No poďme späť - čo vás na "riaditeľovaní" skutočne baví, a na druhej strane, čo by ste si radšej vymenili s niekým iným?
Veľmi ma baví vizionárska časť práce. Hľadanie nových cieľov a nových oblastí, kde sa dá robiť zaujímavý biznis. A tiež hľadanie spôsobov, ako tieto ciele naozaj zrealizovať. Čo ma baví menej, je pravdepodobne mikro-manažment a riešenie malých a často zbytočných dennodenných problémikov. Ale k životu patria taktiež aj menej zábavné stránky práce.
A ako vyzerá váš typický deň?
Budík mám ráno o pol siedmej. Čaká ma príprava na pracovný deň, štúdium materiálov, ktoré budem v daný deň riešiť alebo ku ktorým sa očakáva môj názor. Nasleduje presun do práce, kde absolvujem väčšinou celodennú sériu stretnutí - interných aj externých - s klientami, dodávateľmi, partnermi. Deň je väčšinou rozplánovaný na polhodinové až hodinové bloky. Na konci pracovného dňa mám prípravu plánu aktivít na nasledujúci deň alebo dni. Potom idem domov, kde ešte hodinku - dve študujem materiály na ďalšie dni. Typický pracovný deň má zhruba 12 hodín.
Ako CEO máte silný vplyv na to, ako organizácia funguje, aké sú v nej pravidlá, aká firemná kultúra v nej vládne. Takže, aká je tá vo vašej firme?
Spoločne s mojimi kolegami zo Slovenska budujeme túto firmu na princípoch rovnosti a otvorenosti. Na podpore iniciatívy na každom stupni a na dôraze na efektivitu a kreativitu. Hodnotíme výsledky a nie subjektívnu snahu o výsledky.
A ešte posledná pracovná otázka - priblížte nám prosím odmeňovanie na pozícii CEO. Ako vyzerajú vaše benefity, prípadne štruktúra platu atď?
Každý región a každá firma v ňom rieši benefity rôznym spôsobom a tie ešte závisia od konkrétnej pracovnej pozície. U nás je situácia veľmi jasná, prakticky všetky benefity sú spoločné pre väčšinu zamestnancov rovnako, aj keď sú niekedy v rôznej výške v závislosti od pozície.
Mne firma prispieva špecifickou čiastkou na bývanie, tzv. accomodation allowance. Bonusy sú samozrejmou súčasťou ohodnotenia: každý zamestnanec je platený fixným platom, a potom podľa osobných a aj celofiremných výsledkov firma dopĺňa plat bonusom. V závislosti od pozícií je výška bonusu rôzna. Napríklad pri obchodníkoch dosahuje pomer fixného platu a bonusu úroveň 1:1. Bonusy sa ale tiež veľmi líšia podľa regiónu. Podľa pracovných výsledkov sa tiež odvíja každoročné zvýšenie platu.
Využívam pracovný laptop a iné pracovné pomôcky, ktoré však nie sú benefitom - tie snáď poskytuje už každá firma, nie? Od miestnych zvyklostí tiež závisí úhrada časti alebo celých cestovných nákladov do práce resp. príspevok na auto. Pokiaľ ide o možnosť ďalšieho vzdelávania, je to veľmi dôležitá a zaujímavá oblasť benefitov: treba si uvedomiť, že síce to je zaujímavé aj pre zamestnávateľa, mať vzdelaného zamestnanca, najväčšiu výhodu však získava zamestnanec ("Ak zmením zamestnanie, vedomosti si beriem so sebou"). Takže, ak mi ich nebodaj zaplatil zamestnávateľ, je to obrovské plus. Ďalšou výhodou je ako súčasť zmluvy aspoň minimálna starostlivosť o zdravie, napr. v podobe lokálneho zdravotného poistenia.
No a čo sa týka môjho platu, tak moje platové ohodnotenie je primerané pozícii. Som vonku nie preto, že platia oveľa viac (to nie je totiž pravda - platy na Slovensku a v zahraničí sa totiž až tak veľmi nelíšia), ale preto, že je v zahraničí dopyt po ľudoch. Na Slovensku sa podobné pozície dajú spočítať na prstoch jednej ruky.
Vo skutočnosti nečakajte, že v zahraničí sa platí mnohonásobne viac ako doma. Ak ide človek pracovať do zahraničia bez skúseností, tak ich musí nazbierať rovnako ako doma. Platové podmienky sú v zahraničí podobné ako u nás. Rozdiel je v skúsenostiach, možnostiach a šírke pracovného trhu. Možnosti vonku sú prakticky neobmedzené. Toto je z môjho pohľadu tá hlavná výhoda..
Vďaka za predstavenie vašej terajšej pozície. Poďme sa teraz z blízka pozrieť na to, o čom je Kuvajt. Čo považujete za najväčšie rozdiely medzi kuvajtskou a slovenskou kultúrou?
Toho je veľa. Kuvajtský spôsob života je ale v základe podobný ako u nás. Najväčším rozdielom ale je, že kladú dôraz na iné elementy života, najmä súkromie, úzka rodina, široká rodina, luxus a trošku dekadencia v luxuse.
Samozrejme sú aj rozdiely dané islamskou kultúrou. Rodina je základom spoločnosti. Obchodné priateľstvo len veľmi zriedkavo prechádza do rodinného - osobného. Je bežné v rodine mať 5 až 9 detí. Ale napríklad mať viac žien, a to napriek tomu, že je to možné a maximum sú 4 ženy, je veľmi zriedkavá vec.
Ďalším rozdielom je prostredie. Toto miesto je skutočne multikultúrnou oblasťou. Veď na bezmála milión občanov Kuvajtu je celkový počet obyvateľov okolo 3 miliónov. Takže dva milióny cudzincov. Z toho niečo okolo 100 tisíc ľudí z Európy, USA a Austrálie, čo je veľmi málo. A zvyšok je z krajín, ktoré sú pre nás viac exotické (cez pol milióna Indov, veľa Bangladéšanov, Pakistancov, Iráncov, Filipínčanov, Thajcov, Libanoncov, Palestínčanov, Egypťanov, Jordáncov, Sýrčanov, Nepálcov a občanov Sri Lanky a pod.)
Čo by ste boli radi, keby sa Slovensko od Kuvajtu podučilo?
Tolerancii. Hlavne na cestách. Šoféruje sa tu dosť zle, hlavne vďaka všetkým tým cudzím národom - u niektorých je to proste súčasť ich domáceho správania. Ale tu sa netrúbi a nerozčuľuje sa. Šoférovanie nie je ani tak adrenalínové ako je tomu na Slovensku. Takže tolerancia. A schopnosť brať svet ako jedno miesto. Nedeliť ľudí podľa farby, pôvodu a podobne.
Napadá mi aj ďalšia vec. Služby. Služby na Slovensku - mám pocit, že všetky - sú jednoducho strašné v porovnaní s väčšinou štátov, kde som bol. Keď porovnám slovenské služby s tým, aké to je v Kuvajte alebo všeobecne na strednom východe, tak ten rozdiel je asi taký ako medzi kolobežkou a Ferrari, ak nie ešte väčší. U nás firmy na služby jednoducho nemyslia vôbec. Dokonca ani tie najlepšie reštaurácie - nehovorím teraz o kvalite jedla ale o obsluhe a o pocite, ktorý si hosť z jej prostredia odnáša. Takáto slovenská reštaurácia je skutočne na horšej úrovni, než posledná "knajpa" v tomto regióne. A to isté platí o obchodoch, službách u holiča, v čistiarni, keď potrebujem opraviť práčku a pod... Proste služby.
Plus, mám pocit, akoby si ľudia na Slovensku nevedeli vážiť prácu. Na druhej strane, tu na Strednom východe je každý rád, ak prácu má a udrží si ju. Minimálna mzda je tu o trošku menšia ako u nás a náklady na život sú porovnateľné. A napriek tomu aj za malé peniaze ľudia robia svoju prácu dobre. A vedia, že keby to nerobili, tak ich vymenia za niekoho, kto bude chcieť pracovať viac. Nie ako u nás, kde človek príde do reštaurácie a má pocit, že chudákov zamestnancov svojou prítomnosťou otravuje.
Vidíte nejaké príležitosti slovenských firiem v obchodovaní s Kuvajtom?
Slovensko má historicky v Kuvajte veľmi dobré meno. Ešte z čias socialistického Československa. A keďže Kuvajt je veľmi spotrebnou krajinou, a to aj v najhoršom zmysle slova, dováža sa sem prakticky všetko a aj sa to tu dobre predáva. Ale chýbajú tu slovenskí výrobcovia. Okrem jedného slovenského syra a pár ďalších výnimiek tu skoro nič zo Slovenska nie je. A to je chyba. Treba dodať, že aj štát by mohol pomôcť. Napríklad české veľvyslanectvo je viac ako dvakrát väčšie ako slovenské, a hlavne, je tu obchodný radca veľvyslanectva, ktorého úlohou je pomáhať firmám podnikať s Kuvajtom. Slovensko nič podobné nemá. Vhodná by bola štátna podpora v podobne obchodného radcu pre región, ak už nie pre každý štát zvlášť a väčšia pozornosť slovenskej vlády celému regiónu. Plus iniciatíva firiem samotných.
Vďaka Rasťo za zaujímavý rozhovor!
Diskusia
Príležitosti pre mňa
- 1. Shops Director CEE
- TARGET Executive Search, Slovakia
- 16.01.2012
- 2. Human Resources Director
- TARGET Executive Search, Slovensko
- 12.01.2012
- 3. Výkonný riaditeľ
- TARGET Executive Search, Slovensko
- 02.01.2012
