Privátny bankár - Pavol Zámborský

Privátny bankár vo švajčiarskej firme, pôvodom z Bardejova, vyštudovaný v Amerike, žijúci v Singapure a starajúci sa najmä o ruských milionárov. Aj tak by sa dal popísať Pavol Zámborský. Alebo aj inak – sedliacky rozum spojený s vtipom a úprimnosťou. Tak či onak, nenechajte si ujsť tento rozhovor, ktorý otvára dvere do sveta privátneho bankovníctva aj úplným laikom, vtipnými poznámkami Pavla Zámborského.

Obrázok č.1: Pavol Zámborský
Obrázok č.2: Singapur

Pavol, začnime Vašimi štúdiami, čo a kde ste študovali?

Bakalára som vyštudoval v Spojených štátoch na privátnej škole v Pennsylvánii. Mal som to šťastie a vyhral som štipendium, ale pravdupovediac bolo ľahšie vyhrať štipendium Slovákovi ako napríklad Bulharovi, ktorých sa na privátne školy hlási neúrekom. Inžinierske štúdium (Master of Business Administration) som vyštudoval v Singapure, aj keď štipendium sa mi pošťastilo vyhrať prostredníctvom konkurzu len na druhý pokus, a to cez americkú neziskovú organizáciu Rotary International.

Čo nasledovalo potom, akými pracovnými pozíciami ste prešli?

Po štúdiu v Pennsylvánii v roku 2001 bola v USA dosť krízová situácia, plus nebol som dosť agresívny v hľadaní práce, a tak som 3 mesiace robil čašníka v Bostone a neskôr som si našiel pozíciu manažéra v lekárni, resp. predajnom obchode. Tieto skúsenosti ma naučili, že každé povolanie má v sebe kopec driny, lenže niektorí sú za drinu lepšie platení ako ostatní...

Dlhé roky som chcel byť biznis poradcom a počas MBA som mal možnosť pracovať pre dobrú poradenskú firmu v ľudských zdrojoch. No prišiel som na to, že mnoho poradenských firiem má neporiadok „doma“ a káže druhým ako upratovať. Preto som po štúdiu MBA radšej naskočil do sedla finančného sektora, kde pomáham ľuďom s vysokým imaním s ich reálnymi problémami.

Od kedy Vám bolo jasné, čomu sa chcete profesionálne venovať?

Ešte predtým ako som nastúpil do private banking, som zaňuchal, že je to dobrý odbor. Totiž mal som ponuku v poradenských firmách, no tam by som musel súperiť proti Indom a Číňanom, ktorí sú často nesmierne múdri a draví. Do private banking som sa dostal cez agentúru, ktorá najímala MBA absolventov a presne hľadali niekoho, kto rozpráva rusky a nemecky. Aj keď nemecky rozprávam ako trojročný nemecký chlapec, ktorý navštevuje logopéda, predsa - ruština mi pomohla. Biznis je vec dopytu a ponuky a na prácu s ruskými bohatými hľadali niekoho, kto nie je Rus, ale hovorí po rusky. Mal som šťastie a vyhral som takú malú lotériu.

Čo pokladáte za svoj najväčší úspech doteraz?

Za najväčší úspech považujem to, ako som sa za jeden rok vedel vysporiadať s neúspechom, keď som najprv ako 16-ročný vyhral jednoročné štipendium na prestížnej americkej strednej škole, ale potom som nedokázal presvedčiť školu, aby mi predĺžila štipendium ešte na jeden rok. V lietadle na ceste domov som si zababušený do deky mrmlal: „Už nikdy nepôjdem do tej prekliatej Ameriky.“ No za rok som z toho hnevu vytriezvel a nasadol do lietadla. Nalial som si whisky s ľadom a s chladnejšou hlavou povedal: „Dajme Amerike druhú šancu.“

A nejaký neúspech na rováši?

To, že som nenabral odvahu a nezačal podnikať alebo aspoň investovať tesne po revolúcii, keď som mal 10 rokov. Teraz pracujem s milionármi a takmer všetci sú podnikateľmi. Mnoho z nich nemá vysoké akademické tituly, no majú veľkú dávku vidieckeho rozumu, ktorá je servírovaná na majestátnom kopci chuti do rizika. Aj keď ja tiež mám chuť do rizika, bol som iba raz v takom mínuse, že som si musel pozičať. A takéto pôžičky, keď ste v mínuse, sú na dennom jedálničku každého podnikateľa, a preto ich obdivujem. Aj môj otec začal po revolúcii podnikať a za neúspech považujem to, že som aj ja nerobil niečo svoje aspoň v malom.

Podľa Vašich skúseností to vyzerá skôr na rozhovor s oveľa starším človekom, než ste vy. A už tieto samotné skúsenosti sa môžu považovať za úspech. V čom tkvie váš recept na úspech?

Moje dievča mi vraví že som relatívne úspešný, lebo som mal kopec šťastia. No ja sa len usmejem a poviem: „Drahá, ale ja mám to šťastie dosť dlhoročne, takže nie je to trochu aj preto, že tomu šťastiu pomáham?“ Pravdepodobne moje výsledky zatiaľ odzrkadľujú to, že som priemerný človek, ktorý však veľmi nechce byť priemerný...

Ak by niekto uvažoval o podobnej profesionálnej dráhe, čo by ste mu odporučili?

Pre ľudí, ktorí vedia znášať boriť sa tmavými kaňonmi podnikania, radím podnikanie. Pre nás ostatných je dobre mať ten relatívne cenný papier MBA alebo iný titul. Ten dinosaurí korporatívny svet je relatívne povrchný a preto cenný papier z dobrej školy pomáha. Keď však už nasadnete do vlaku s ceduľou „Finančný sektor“, tak je dôležité nájsť staršieho kolegu, od ktorého sa budete učiť a s ktorým vytvoríte alianciu, aj keby to zo začiatku malo byť len čistenie jeho topánok.

Teda už od strednej školy žijete striedavo doma a v zahraničí. Čo vám zahraničie dalo, čo sa doma získať nedá?

Stretnutie s takým unikátnym dievčaťom zo Šanghaja, aké som stretol tu v Singapure. Verte mi, Slovenky sú jedny z najfantastickejších žien na svete, avšak ja som chcel, aby moje jablko spadlo radšej trochu ďalej od rodného stromu...

Čím si vás nakoniec získal práve Singapur, resp. Ázia?

Singapur je jedna veľká botanická záhrada s veľmi dobrým aj keď vlhkým počasím, keďže je na rovníku. Žil som aj v Osake, ale to bola betónová džungľa. Som relatívne jednoduchý človek a ak mám fajn počasie, fajn jedlo a dobrú spoločnosť, tak som šťastný. No takisto mám v sebe dravého ducha a Ázia je tichá dravosť sama o sebe.

Ako sa na začiatky v Singapure dívate teraz, keď už ste už vlastne jedným z nich?

Žil som na zopár miestach v USA, potom v Osake a Melbourne, ale vždy mám roztrasený žalúdok, keď idem bývať na nové miesto, podobne ako keď som mal 6 rokov a presťahovali sme sa z Bardejova do Košíc. Roztrasený žalúdok som mal aj po príchode do Singapuru. No v prvé ráno, keď som šiel na prechádzku, tak som zbadal Škodu Octaviu, a tak som si pomyslel na blízke Octavie na slovenských cestách. Som relatívne prispôsobivý človek, plus Singapur je naozaj kozmopolitné mesto, ktoré víta kvalifikovaných cudzincov, takže veľa veľkých prekážok nebolo.

Ak mám povedať pravdu, jedným z nich nie som. Singapur je tak multikultúrny, že nie je nič také ako typický Singapurčan, na rozdiel od typického Američana, ktorý je predsa len ešte stále beloch. Ale či chcem alebo nechcem, určite som sa prispôsobil. Som menej teoretický a viac praktický a jednoduchší. Namiesto filozofických debát preferujem požartovať si s kamarátmi počas nejakej večere pri mise s krabmi.

Ako na Vás vplýva Singapurská kultúra, ako by ste ju porovnali s tou našou?

My Slováci sme veľmi silná kultúra, kultúra, ktorá si v minulosti musela preskákať veľa. Museli sme sa boriť s prírodnými nástrahami a útokmi, či už v rámci krajiny alebo od cudzincov. Preto sme sa naučili byť priamočiari, niekedy agresívni a dominantní.

Singapurčania sú zo 70% čínskeho pôvodu a Číňania boli už aj za dávnych čias pokope jedna masa a nemali až toľko vnútorných vojen alebo napádaní cudzincami, ako sme mali my. Ich silnou stránkou je, že vedia lepšie tímovo pracovať, ak nejaká skupina nájde spoločný cieľ. Plus sa veľmi dobre naučili čítať jeden druhého, čo sa týka reči tela a to im pomáha byť veľmi dobrí v biznise. No nie sú často takí dominantní ako my a niekedy sa nechávajú prevalcovať. Ja sa chcem učiť od obidvoch týchto kultúr, lebo som len taký silný, aké mám najzraniteľnejšie miesta a tým, že som žil na mnohých kontinentoch, dúfam, že som čosi odkukal od každého z nich.

Singapur sa stal pre zvyšok sveta atraktívny, aké sú podľa vás hlavné dôvody, prečo ísť žiť a pracovať do tejto krajiny?
Singapur je často porovnávaný so Singapur a.s. (akciová spoločnosť), keďže je zabehaný ako firma.
Ekonomika tu funguje veľmi dobre, lebo politici reálne vedia, že malá krajina akou je Singapur (4.3 milióna obyvateľov), musí vyberať víťazné odvetvia ešte rýchlejšie. Dane sú tu veľmi nízke, okolo 10%, ale dokonca, ak tu máte trvalý pobyt, tak 10% vám zamestnávateľ vykompenzuje. Tiež je pre mnohých zaujímavá skutočnosť, že Singapur je malý ostrovček blízko rovníka a je to relatívne na skok od veľmi exotických miest ako je Thajsko a Bali.

Naopak, prečo sem určite neísť žiť alebo pracovať?

Ak sa človek cíti doma len medzi bielymi, tak Singapur nie je pre neho správne miesto, keďže len asi 1-2% ľudí sú tu belosi.

Aké sú súčasné možnosti cudzincov – aj Slovákov, ktorí by sa rozhodli práve pre Singapur? A aké
základné rady by ste im dali, aby efektívne naštartovali proces hľadania práce v Singapure?

V Singapure existuje často podobný problém ako v knihe Hlava 22. Totiž, aby ste dostali prácu, tak musíte mať pracovné povolenie alebo trvalý pobyt. A na to, aby ste mohli mať pracovné povolenie alebo trvalý pobyt, musíte mať ponuku od zamestnávateľa, ktorý vyžaduje trvalý pobyt. No dá sa to obísť minimálne štyrmi spôsobmi. Ja som to obišiel tak, že som mal titul zo singapurskej školy a tak som už od začiatku vedel, že ak budem mať ponuku od zamestnávateľa, tak môžem mať trvalý pobyt. Druhý spôsob je, že ak ste kvalifikovaný, ale nemáte singapurskú školu, tak vás možno požiadajú spraviť IQ testy. Počul som ale, že nežiadajú nejaké geniálne závity, aby ste tým všetkým prešli. Takisto, ak založíte firmu v Singapure, čo je relatívne ľahké, tak vám dajú pracovne povolenie. A posledný spôsob je tiež často používaný, a to, keď požiadate vašu nadnárodnú firmu, aby vás presídlila do Singapuru. Oni sa potom o všetko postarajú.

Diskriminácia v Singapure nie je veľká, jediná nevýhoda, ak je človek biely je, že zamestnávateľ sa bude chcieť uistiť, že ste neprišli do Singapuru len na rok, a potom hneď zbalíte batoh a šup ho za kopec alebo skôr za mláku.

Aké sú vaše tipy, ako uspieť v tejto kultúre? A ktorým odvetviam sa v Singapure najviac darí?

V prvom rade treba vedieť, ako používať vaše stereotypné silné stránky, ktorými sú tvorivosť, dravosť a sebavedomé vystupovanie. Je dôležité dobre pracovať v tíme a oceniť tímové silné stránky, akými sú precíznosť, zodpovednosť a tiež skupinové riadenie. Podstatná je aj láska k jedlu, akú majú tunajší.

Čo sa týka oblastí, najviac prekvitá bio-technológia, ďalej finančný sektor a právnické služby. Na úpadku je určite výroba a elektrotechnický priemysel.

Akú najväčšiu odlišnosť vnímate v pracovnom živote v Singapure oproti Slovensku?

Ja pracujem v bankovom sektore a ak by som nemal podporu od precízne pracujúcich Singapurčanov, tak by som musel oveľa viac „vyžehľovať“ chyby voči klientom. Mnohí Singapurčania sú veľmi dobrí, ak im poviete, že majú isť z bodu A do bodu B, ale ak nájdu medzi tým bod C alebo tušia že lepšie isť do bodu D, často to zamlčia, keďže rešpektujú autoritu. Na Slovensku ako aj v Amerike sú často väčší rebelanti, a preto sme častejšie v manažmente alebo v kontakte s klientom.

Ako vyzerá slovenská komunita v takej ďalekej krajine?

Je tu malá slovenská komunita, asi 20 ľudí, no je dosť aktívna. Okrem iných, najmä Dáša a Peter Bohmovci prispeli k utuženiu komunity, a dokonca otvorili česko - slovenskú krčmu, ktorú mám pár kilometrov od domu, čo je nebezpečné (smiech). Asi pred rokom prišiel do Singapuru aj prezident Gašparovič, a tak sme sa takmer všetci Slováci zišli na toto pekné stretnutie.

Iné „pikošky“, ktoré sa vám v Singapure (alebo Ázii) stali?

Počas MBA štúdií som aj s kamarátom cestoval / backpackoval po Thajsku, Laose, Vietname a Kambodži. Do Thajska som mal jednorazové víza, no chybne som si myslel, že môžem dostať víza aj na letisku v Bangkoku, keď som letel z Kambodže. Keď sme už boli v Bangkoku tak kamarát povedal, že on v Bangkoku zostane, ale nemá veľa peňazí. Ja, mysliac si, že môžem použiť predtým kúpenú letenku, som mu dal polku svojich peňazí a ostalo mi niečo viac ako sto dolárov. Po odchode kamaráta mi však oznámili, že zakúpená letenka mi neplatí, lebo odlet je z iného terminálu a môj prechod by bol ilegálny. A tak som si pekne zrátal svoje peniažky a milé Thajčanky boli zisťovať, či to bude dosť peňazí na to, aby som letel nazad do Singapuru. Keďže vtedy som nemal Visa kartu, bola to moja posledná nádej pred tým, ako by som musel s roztraseným hlasom žobrať od Slovenskej ambasády. Našťastie Fínska aerolinka mala lacný let, a tak som s blaženým úsmevom odletel späť do Singapuru.

Veselá príhoda! (žeby sa tým znova potvrdilo vaše spomínané šťastie?). No späť k vašej práci: na akej presne pozícii pracujete a kto je vám priamo nadriadený?

Som Associate viceprezident vo švajčiarskej banke. Reportujem Direktorovi, šéfovi z bývalého východného Nemecka.

Popíšte nám proces, ako ste sa na túto pozíciu dostali?

Bolo to cez náborovú agentúru a už som mal dve ponuky od poradenských firiem, no práca s východoeurópskymi milionármi bola viac adekvátna a z dlhodobejšieho pohľadu aj lukratívna.

Počas náborov som musel trochu zatlačiť na zrýchlenie procesu, aby som nenechal poradenské firmy dlhšie čakať. S odstupom času súdim, že to bol riskantný krok, lebo banka bola v pozícii sily, no aspoň som tým ukázal, že mám o pozíciu veľký záujem.

Čo je hlavnou náplňou práce takého Associate viceprezidenta?

Je to získavanie nových klientov pre banku a ďalej ponúkať klientom také kvalitne služby, aby priniesli viac peňazí, a plus, často aj ich ďalšie kontakty. Ja väčšinou idem cez právnikov a účtovníkov, ktorí sú pravými rukami milionárov a musím najprv presvedčiť ich, že nám môžu dôverovať.

Na práci s ľuďmi s vysokým imaním je podstatné, aby som v mnohých oblastiach vedel dosť, no technicky nie som expert v ničom. Avšak mám školenie v daňovo - právnickom odbore a investíciách, no často robíme aj všakovaké služby, ako napríklad teraz, keď zháňam prenajímanie väčšej jachty pre klienta, ktorý sa chce cez víkend plaviť do Indonézie.

No, znie to ešte kreatívnejšie než klasická práca s klientmi. Čo vás osobne na tomto všetkom baví najviac, a čo zase nebaví?

Najviac ma baví, že sa rozprávam si finančne veľmi úspešnými ľuďmi a snažím sa čo-to obkukať. Moji klienti sú plní energie a vízií a majú všakovaké nápady, no taktiež majú veľmi dobrý inštinkt aj na zaňuchanie nebezpečenstva. Čo ma nebaví, sú papierovačky a operačné záležitosti, keď musím odpovedať na emaily. Ešte šťastie, že moji klienti sú v tomto podobní...

Ako by ste porovnali sektor bankovníctva u nás a v Singapure? V čom je singapurský bankový sektor špecifický?

Ja robím v bankovníckom sektore, ktorý je totožný so švajčiarskym systémom a preto tento sektor je sám o sebe špecifický. No čítam, že aj u nás sa tvorí elitný private banking, keďže bohatých ľudí u nás narástlo ako húb po daždi, aj keď veľa z nich je skrytých v tieni ako huby po daždi...

Pravdepodobne ste v rámci svojej práce vysielaný aj do zahraničia. Kam chodievate zvyčajne a ako vyzerajú po pracovnej stránke tieto cesty?

Cestujem najmä do Ruska, na Cyprus, Česka a Slovenska a čoskoro aj do Kazachstanu. Ja slúžim klientom, ktorí často nebývajú v Singapure, ale majú nejaký biznis spojený s Áziou. Následne pomáhame klientom pri zakladaní firiem, ktoré sú naštrukturované tak, aby to malo význam pre ich výsledovky. Takisto mnohí klienti z východnej Európy odchádzajú z finančných centier ako je Londýn a Švajčiarsko kvôli tomu, že EU a OECD vyvíja na ne veľký tlak. Singapur je ďaleko za mlákou a to nám vyhovuje.

Dobre, a keď ste na ofise v Singapure, ako vyzerá váš typický deň?

Keďže robím s Východoeurópanmi a Rusmi, tak mam trochu posunutý pracovný režim a začínam o 10.30 ráno. Na začiatku dňa začínam pomaly a prečítam si globálne, ekonomické a geo-politické správy z východoeurópskeho, resp. ruského regiónu. Potom už ide do tuhého a musím sa prehrabať cez mnohé emaily, z ktorých 80% by som hneď vyhodil von oknom. Potom nastáva moja obľúbená časť dňa - snažím sa rozmýšľať, aké informácie z vnútra banky alebo externé informácie by som mohol poslať našim partnerom - právnikom a účtovníkom. Niekedy na tú prácu zamestnám asistenta, ale často to robím aj ja, že hľadám dôležité aspekty o jurisdikcii, s ktorou pracujem. Po obede tie informácie rozpošlem všetkým relevantným stranám, ale každý email musí mať osobný charakter.

Neskoršie poobede začnem vyvolávať klientom/partnerom, aby som bol s nimi v kontakte a pýtam sa, či nemajú na mňa nejakú prosbu. Som radšej proaktívny. Neskôr večer sa pozriem na portfólia klientov, no na ich spravovanie používam skôr konzervatívnu a pasívnu stratégiu Benjamina Grahama (ktorý bol hlavnou inšpiráciou Warrena Buffeta).

No a keďže pracujem v zabehanej švajčiarskej banke, tak predsa len mám dosť papierovačiek a komunikácie s back-officom (procesným centrom). No to radšej prenechávam nášmu asistentovi, je to jeho práca – mimochodom aj ja som robil túto asistenčnú prácu pred pár rokmi. Ale hlavnú časť mojej práce tvoria pracovné cesty, ktoré trvajú aj 3 - 4 týždne a sú dosť nabyté stretnutiami s klientmi, perspektívnymi klientmi, právnikmi, alebo účtovníkmi.

Povedzte nám niečo o tom, ako je vaša pozícia hodnotená? Od platu, až po benefity.

Čo sa týka platu, zarobím podobne ako čerstvý absolvent Harvardského MBA. Bonusy zase v prvom rade závisia od toho, ako sa darí banke, privátnemu bankovníctvu, východoeurópskemu tímu a potom mne. Často sme boli nalákaní, že bonus môže byť astronomický – až v hodnote 12 - 24 mesačného platu. No reálne sa to stáva málo krát. Taký 1 až 3 mesačný bonus je norma, ak máte výsledky.

Čo sa týka ostatných výhod, tak jednou je aj to, že pracujem od 10.30 ráno do 19.30 večer, a tak sa často vyspím do ružova. Mobil mám samozrejme pracovný a všetky cestovne náklady sú hradené. Takisto mám možnosť sa vzdelávať a to aj využívam na vylepšovanie mojej ruštiny a na absolvovanie právnického kurzu o trustoch a firemných štruktúrach. Komplexnú zdravotnú prehliadku mám každé dva roky zabezpečenú firmou, plus, mám pokryté zdravotné náklady. Takisto životnú poistku mám cez firmu a ako som už spomenul, zamestnávateľ mi prispieva 10% extra k môjmu platu do kvázi piliera. Zdravotné aspekty sú zabezpečené aj pre budúcu rodinu. Raz za čas mame firemnú dovolenku, naposledy na Bali.

Z helikoptérového pohľadu: zhrňte hlavné výhody a nevýhody vašej práce...

Za výhodu pokladám to, že sa stretávam s finančne úspešnými ľuďmi. Tiež je to moje finančné ohodnotenie a môj pohodový šéf. Nevýhodou je pre mňa more emailov, stres z toho, ako získať nových klientov a tiež vnútorné politické boje o klientov a o moc.

A čo výhody a nevýhody celkovo práce v bankovom sektore?

Je to darwinismus v najhrubšom zmysle slova. Človek musí mať oči stále otvorené, tvoriť interné aliancie a externé vzťahy. Ide o veľmi zaujímavú misiu s názvom „Ako žrať a nebyť zožratý“. Ja som ešte mladý bankár a tak si musím kryť chrbát. A je to teda skvelá škola prežitia.
Za nevýhodu pokladám skutočnosť, že robím pre väčšiu švajčiarsku banku, ktorá nie je taká flexibilná, keďže má viac vnútorných procedúr, ako ja vlasov na svojej zatiaľ neplešatej hlave.

Ako by ste opísali internú kultúru vo vašej banke?

Ako z Tolkienovho Pána prsteňov. Totiž starí bankári majú veľkú pozíciu sily, keďže priniesli do banky veľkých klientov. Atmosféra je teda veľmi „hustá“, a spôsobujú ju hlavne 7 silní bankári, ktorí vedú mocenské boje. No ak sú všetci spokojní so svojimi bonusmi, tak sa všetci pokojne hrajú na svojom piesočku. No keď je horšie, tak sa hrá politika tak, ako spieval Jožo Ráž: „Oblečte si dresy, keď sme takto v kope....“ No moc a politika je všadeprítomná, a nie je to aspekt relevantný len pre privátne bankovníctvo. Napríklad počas otcovho detstva, keď babka neúspešne naháňala otca s varechou po kuchyni, to bol tiež prejav moci...

Na aké problémy a ťažko zvládnuteľné výzvy v začiatkoch si spomínate?

Ja som začal ako asistent po skončení MBA a bolo to ako na vojne - pol roka som si to musel oddrieť. Bol som najslabšie platený MBA z môjho ročníka, no vedel som, že aj keď nejaký čas budem ako nevoľník na lodi, predsa len nejaký ten zelený ostrov neskôr uvidím, kde sa budem aj ja môcť realizovať.

Zo začiatku tento zelený ostrov nebolo vidno a robil som všetko možné od kopírovania, zakladania papierov, naťukávanie nákupov akcií, vyzváňanie klientov, keď im bolo treba poslať výpisy z účtov; skrátka, bol som dobre trénovaný ľudoop. No trpezlivosť ale aj správne mienené slova, ruže prinášajú...

No výrečnosť vám nechýba, takže snáď aj tá pomohla. Podstatné je to, že drina sa oplatila a výsledky nakoniec prišli. Čo myslíte, vďaka ktorým z vašich zručností to je? Aké hlavné kompetencie využívate v dennej práci najviac?

Najviac využívam hlasivky, ktoré vydávajú zvuky, ktoré sú dúfam, ak nie logické, tak aspoň adekvátne, aby som pomohol klientovi. Ako privátny bankár som spojivkom medzi bankou a klientom. Koniec koncov, závisím od klienta, a tak musím hľadať pre neho adekvátne riešenia a zároveň ho nikdy neuraziť. Znalosť cudzích jazykov taktiež pomáha, ale na to na Slovensku máme výborné školy. Keďže som poloidiot na administratívne veci, tak najatie dobrého asistenta zaručuje, že nebudem musieť príliš často utišovať nejakého milého Rusa o druhej hodine ráno, lebo sme kúpili nepresný počet akcií. Takže zmysel pre detail a administratívu je dôležitý, ale dá sa bez nich zaobísť aj takýmto spôsobom.

Dobre, čo by ste odporučili tým, ktorí zvažujú privátne bankovníctvo ako svoju budúcu kariéru? Inými slovami – ako uspieť v tejto oblasti?

To by som aj ja presne rád vedel (smiech). Ono privátne bankovníctvo je ako džungľa; aj keď niekto myslí, že ju dobre pozná, vždy ho niečo prekvapí. Ja sa len snažím mať oči otvorené a skrz inštinkt byť úspešný, ale nie príliš úspešný. Na to, aby sa niekto do „džungle“ dostal, potrebuje náhodu, ktorá stretla mňa, a tej náhode potom pomôcť a ukázať potencionálnemu zamestnávateľovi, že má správnu dávku proaktívnosti, ale že nie je až príliš agresívny, aby v budúcnosti nenarušil príliš mocenské status quo, ktoré tam existuje.

Zahrajme sa na teraz na prorokov. Čo myslíte, aké zmeny nastanú vo vašom sektore?

Milionárov z východnej Európy prirastá každoročne okolo 15%, a teda by mal byť priestor aj pre privátnych bankárov, ktorí im slúžia. Kolísanie na trhoch nás ovplyvňuje, ale nie až do takej miery, ako to ovplyvňuje investičných bankárov. Takisto čísla hovoria, že Švajčiarsko už až tak nerastie, čo sa týka aktív a Singapur napreduje aj vďaka presunu kapitálu do Ázie. Ponuka privátnych bankárov nie je veľká, a preto niektorí sa importujú zo Švajčiarska. Preto konkrétne svoju budúcnosť vidím zatiaľ ružovo.

Ktoré z novodobých trendov teda podľa Vás najsilnejšie ovplyvnia váš sektor a konkrétne vašu prácu v budúcnosti?

O niekoľko pár rokov nastane asi konsolidácia v mojom odvetvi, podobne ako pred pár dekádami bola konsolidácia v sektore investičného bankovníctva. To znamená, že prežijú veľké banky a malé banky, ktoré sú špecialistami (Pictet, EFG). Keď už k tomu dôjde, dúfam, že budem naďalej pracovať pre tie najväčšie švajčiarske banky.

Aké sú vaše osobné plány pre budúcnosť? Plánujete ešte niekedy návrat na Slovensko?

Niekedy som zvykol plánovať a to asi v mene komunistickej päťročnice, ale zistil som, že mi to limituje rozhľad. Chcem byť adaptabilný a viem, že príležitosti často prídu ako blesk z neba po stretnutí so správnymi ľuďmi. Fixné plány nemám, lebo zatiaľ sa mi moje odvetvie páči, aj keď určite podnikanie vo finančnej sfére taktiež nevylučujem.

Čo sa týka geografického pôsobenia, tak to je tiež relatívne otvorené. Slovo relatívne pre mňa znamená to, že by som chcel byť radšej tam, kde je celý rok teplo, a tiež tam, kde sa štát organizuje dosť efektívne na to, aby som nemusel platiť vysoké dane. Slovensko nespĺňa tú prvú kategóriu, no je to moja domovina a som hrdý na náš národ, ktorý sa naučil nie len prežiť, ale aj uspieť pod železnou rukou cudzích mocnosti už odjakživa. V dôchodku by som určite rád mal nejakú „daču“ pri slovenskom raji, kde by som mohol chytať pstruhov ako počas detstva. No to je ďaleko a ja sa musím držať reality, aby som prežil a dačo vytvoril. A na to sú podľa mňa peniaze, najprv aby nasýtili hladne krky, a potom aby postupne menili sny na realitu.

Vďaka za rozhovor!

Diskusia

17.02.2009 14:47:07 - Kontakt

11.02.2009 21:56:36 - privatny bankar-Pavol Zamborsky

Čítať celú diskusiu

Príležitosti pre mňa

1. Shops Director CEE: TARGET Executive Search, Slovakia; 16.01.2012

2. Human Resources Director: TARGET Executive Search, Slovensko; 12.01.2012

3. Výkonný riaditeľ: TARGET Executive Search, Slovensko; 02.01.2012

Kariéra bez hraníc

Môj účet