Ľuba Vranka - návrat na Slovensko: 2007
Ľuba Vranka vyštudovala odbor obchodu a marketingu na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Teraz však žije v Daytone, v Ohio (USA), kde pracuje ako Náborový koordinátor pre personálnu agentúru, pre ktorú taktiež rozbieha ich novú pobočku. Po štyroch a pol roka v USA sa však rozhodla navrátiť domov na Slovensko. O jej skúsenostiach táto milá a zaujímavá Slovenka sama.
Ľuba, kedy a ako ste sa rozhodli, že sa budete profesionálne venovať personalistike?
Po skončení štúdia som sa odsťahovala do USA a vedela som len jedno, že som chcela pracovať v oblasti ľudských zdrojov - napríklad v personálnej agentúre, nakoľko popri škole som pracovala v tomto obore a zapáčil sa mi.
A akými pracovnými pozíciami ste od štúdia až doteraz prešli?
Jedna z mojich pracovných pozícií počas štúdia ešte na vysokej škole bola v personálnej agentúre. Po príchode do Dayton-u mi bola ponúknutá podobná pozícia, a v tejto firme som dodnes. Začiatky boli ťažké, pretože som musela čakať na pracovné povolenie. Počas toho čakania som zažila všeličo - od upratovania domov, práca v obchodnom dome Gap a mnoho iných. Prvá kvalitná pozícia, kde som využila svoje vzdelanie a na ktorú som bola hrdá, bola pozícia asistentky v právnickej firme - do práce som dochádzala hodinu! Ale to mi vôbec nevadilo, bola som nadšená, že som si tú prácu našla.
Čo z doterajších skúseností považujete za svoj najväčší úspech?
Počas troch rokov som sa postupne prepracovala na pozíciu, na ktorej som dnes - volá sa Staffing Coordinator. Teraz pomáham firme naplno rozbehnúť novú pobočku našej firmy južne od Daytonu. Je to skvelý pocit vidieť, že majitelia rodinného podniku preukazujú dôveru v schopnosti cudzej osoby - mňa. To mi dáva pocit naplnenia a úspechu.
A čo neúspech, alebo nie úplne vydarená "vec"?
Či veríte alebo nie, neviem si spomenúť na vyslovený neúspech. Ak sa aj niečo negatívne udialo, vždy som sa snažila na vec pozerať z iného zorného uhla - ako sa z danej situácie poučiť, alebo z nej dokonca vyťažiť čo najviac pozitívneho.
Čo odporúčate ľuďom, ktorí sa práve rozhodujú o vlastnej profesionálnej dráhe a zvažujú personalistiku, a povedzme v zahraničí?
Najmä sa nebáť začať aj na nižšej pozícii. Keď človek postupne preukáže svoje schopnosti a snahu, vypracuje sa na pozíciu svojich snov. Treba si len neustále veriť a tvrdo pracovať.
Ľuba, čo máte pocit, že ste v zahraničí získali také, čo by ste doma nikdy nezískali, nespoznali?
Skúsenosti a problémy, s ktorými musíte bojovať v zahraničí vám budujú sebavedomie, ktoré postupne rastie a pomáha človeku pri vysporadúvaní sa s rôznymi ťažkými životnými okolnosťami. Človek až keď je ďaleko od rodiny a priateľov, si uvedomí, čo všetko preňho najbližší robia a ako mu pomáhajú. V zahraničí je zrazu človek odkázaný sám na seba, alebo maximálne tak na partnera. Určitým spôsobom sa tak snaží viac na sebe pracovať, pretože všade, kam príde, sa na neho pozerajú ako na cudzinca. Avšak po čase, keď ukážete, čo je vo vás a tvrdo zapracujete, tak si vás ľudia naokolo začnú nesmierne vážiť. A to je skúsenosť za všetky drobné.
Skúste nám teda bližšie opísať americkú kultúru...
Veľmi záleží na tom, v ktorej časti Spojených štátov žijete - aj tu platí - iný štát, iný mrav. Všeobecne sú ľudia veľmi priateľskí a snažia sa pomôcť, keď vidia niekoho v núdzi. Keď som v USA začala žiť po prvý krát, nevedela som pochopiť, prečo sa mi cudzí ľudia na ulici len tak prihovorili, alebo sa na mňa dokonca usmiali. Zo začiatku som za tým správaním často hľadala skrytý úmysel, ale väčšinou je to úplne nevinné a priateľské gesto. Nechcem tým povedať, že opak tu neexistuje - všade sa nájdu aj problematickí ľudia, avšak moja skúsenosť s Američanmi a kultúrou tunajšej spoločnosti je veľmi pozitívna.
A čo považujete za hlavné motivácie alebo výhody pre ľudí, ktorí zvažujú život a prácu v USA?
Myslím si, že sa tu človek naučí profesionalite, samostatnosti a pedantnosti - aspoň v mojom prípade to bolo práve toto. USA bola a je krajinou neobmedzených príležitostí a každý tu nájde ohromné množstvo možností uplatnenia sa. Konkrétne by som spomenula medicínu, výskum a technické smery. Všade na svete do istej miery, ale tu toto príslovie platí 100 percentne: "Každý si je strojcom vlastného šťastia" a ako Američania hovoria: "the sky's the limit....".
Vidíte aj dôvody, prečo do USA neísť?
Doma na Slovensku sú ľudia ešte stále zvyknutí na čiastočnú podporu od štátu a zamestnávateľa. Tu to funguje inak a treba si na to zvyknúť a byť ochotný podľa týchto pravidiel fungovať. Tu veľmi záleží, či ste zamestnaní veľkou korporáciou, alebo malým podnikom. V mojom prípade, keďže pracujem v rodinnej, a teda menšej firme, mám do roka len 5 dní dovolenky, 3 dni PNky a 4 tzv. "osobné dni". To znamená, že okrem štátnych sviatkov a víkendov som v roku mimo firmy maximálne 12 dní. To je v porovnaní s výhodami na Slovensku úplne šokujúce. Zamestnávateľ tu nie je povinný prispievať na stravu zamestnancom, a taktiež nápoje si nosíte alebo kupujete sami. Alebo pijete vodu z vodovodu.
Momentálne mi bolo poskytnuté firemné auto, ale to je prvý benefit po troch rokoch, čo pre firmu robím. Ďalšou témou na dlhú diskusiu by bola pre ženy horúca téma - materská dovolenka. Záleží jednotlivo od firmy k firme, akú dlhú materskú vám zaplatia, ale často je to max. 6 týždňov. K tomu si predstavte neskutočne vysoké výdaje s tým spojené, ako zdravotná starostlivosť, a zabezpečenie opatrovania pre dieťa, keďže žena je nútená ísť už po niekoľkých týždňoch po pôrode späť do zamestnania.
Ale treba spomenúť aj pozitíva, bez ktorých by samozrejme takto vykreslený systém asi nemohol fungovať - je množstvo firiem, ktoré keď vedia, že vás potrebujú, vedia si vás aj poriadne zaplatiť, sú ochotní presťahovať vás z jedného kontinentu na druhý aj s celou vašou rodinou, zaplatia ubytovanie a ostatné výdavky. Všetko záleží od smeru a oboru, v ktorom pracujete, od toho, aký ste dobrý, a od trochy šťastia (smiech).
Znie to ako dravé, ale motivujúce prostredie pre prácu a život! Ľuba, vieme, že plánujete príchod domov na Slovensko, už na stálo. Čo vás k tomu primälo?
S pribúdajúcimi rokmi a myšlienkou založiť si v blízkej budúcnosti rodinu, si človek uvedomuje a neustále rozmýšľa nad tým, čo je pre neho v živote prioritou. Pre môjho partnera a mňa je to blízkosť našich rodín a možnosti pre naše budúce deti spoznať celú rodinu a vyrastať v európskych podmienkach.
Rozumieme. Teda dôvody sú osobné. Držíme palce vám, i všetkým ostatným, ktorí sa na takýto pozitívny, ale aj neľahký krok dajú. Povedzte, je niečo, čoho sa konkrétne obávate pri návrate domov v prvých dňoch, mesiacoch, alebo dokonca rokoch? Čo vám bude doma najviac chýbať, a na čo sa najviac tešíte?
Obávam sa trochu systému - úradov a ľudí žijúcich a rozmýšľajúcich "po starom". Nie všetko doma funguje podľa pravidiel a tak, ako by malo oficiálne fungovať. Nakoľko som za posledné 4 roky na Slovensku nežila a nepracovala, verím, že sa veci zmenili k pozitívnemu. Asi bude náročnejšie začleniť sa späť do spoločnosti, ale máme rodinu a veľa priateľov, ktorí nám verím, že pomôžu.
A čo mi bude chýbať? Momentálne si neviem vybaviť, čo by to mohlo byť, ale pravdou je, že človek v Amerike spohodlnie. Všetko sa dá urobiť jednoducho, systémy fungujú, všetko je online alebo na dosah telefonátom, a tak možno to bude niečo, na čo budem v kútiku duše v dobrom spomínať. A som si istá, že príde viac takýchto chvíľ, keď si spomeniem na niečo, čo doma na Slovensku nie je - ale všetko to stojí za to. Myslím si, že bude ľahšie vrátiť sa späť do slovenských pomerov v porovnaní s tým, keď som vnikala do tých amerických. Veľmi sa teším na rodinu, priateľov, oslavy a radosti spojené s blízkosťou týchto ľudí.
Pripravujete sa nejak konkrétne na svoj príchod? Zlepšujete si slovenčinu, čítate slovenské správy, alebo ste začali oslovovať slovenských zamestnávateľov?
Počas celého pobytu za hranicami som sa snažila sledovať dianie na Slovensku - je to predsa môj domov a veľmi ma zaujíma, čo sa doma deje. Slovenské médiá sledujem skoro každý deň, a dokonca počúvame aj Slovenský rozhlas, čo som predtým doma často nerobila (smiech). Teraz som v procese, keď som začala rozosielať svoj životopis a snažím sa kontaktovať zamestnávateľov. Máme priateľov, ktorí týmto procesom prešli pred pár mesiacmi - mám na mysli presťahovanie sa z USA na Slovensko - takže sa snažíme čerpať rady a nápady aj od nich.
Vďaka Ľuba za veľmi milý a informatívny rozhovor! A želáme veľa šťastia a príjemných skúseností s návratom na rodnú hruď!
Príležitosti pre mňa
- 1. Shops Director CEE
- TARGET Executive Search, Slovakia
- 16.01.2012
- 2. Human Resources Director
- TARGET Executive Search, Slovensko
- 12.01.2012
- 3. Výkonný riaditeľ
- TARGET Executive Search, Slovensko
- 02.01.2012
