Kariéra bez hraníc



H1B víza

31. marec je v skutku dôležitý dátum celosvetovo. Chaos a mierna panika nevládne len na Slovensku pri podávaní daňových priznaní, ale i na druhej strane Atlantiku, kde koniec marca znamená pre firemných právnikov venujúcim sa imigračným záležitostiam dlhé prepracované noci. Prvý apríl je dňom, keď Úrad pre imigráciu prijíma žiadosti o H1B víza do USA od amerických zamestnávateľov, ktorí by radi zamestnať neamerickú pracovnú silu na svoje kvalifikované pozície.

Maximum udelených H-1B víz tento rok je 85 000, pričom 20 000 je rezervovaných pre kandidátov s magisterským titulom z amerických inštitúcií. Minulý rok už v prvý deň zaznamenali viac žiadostí, než bola povolená kvóta pre víza, a tento rok sa očakáva ešte väčší príliv žiadostí.

Čo sú H-1B víza?

Ide o legálny status pre cudzincov, tzv. ne-imigrantov v USA, ktorí plánujú v tejto rozmanitej krajine pracovať legálne na kvalifikovaných pozíciách. Je to vlastne pracovné povolenie pre medzinárodných profesionálov alebo študentov-absolventov, ktorí v USA plánujú žiť a pracovať dlhodobo. Úspešnému kandidátovi sú tieto víza udelené na 3 roky, s možnosťou o ich predĺženie ešte o ďalšie 3 roky. Takže maximálna dĺžka trvania týchto víz je 6 rokov.

Kandidáti na H-1B ne-imigrantské víza musia mať minimálne titul bakalára (okrem žiadostí od modeliek a modelov) akceptovateľný medzinárodne. Americkí zamestnávatelia môžu úspešných H-1B držiteľov zamestnať na vysoko-kvalifikované pozície (vysoko kvalifikované znamená teoreticky každá pozícia, na ktorú potrebujú človeka minimálne s titulom bakalára), a najčastejšie ide o architektov, inžinierov, vývojárov, počítačových špecialistov, účtovníkov, ekonómov, doktorov a profesorov na univerzitách.


Dopyt je veľký

Ako zo strany kandidátov o víza, tak i zo strany firiem. IT sektor, a v ňom najmä Silicon Valley, tvorí najmohutnejšiu časť zamestnávateľov držiteľov H-1B víz statusu v USA. IT firmy sa už dávno sťažujú na maximálne kvóty H-1B pre tieto a posledné fiškálne roky , pretože tvrdia, že sú na týchto vízach závislí - naberajú globálnych profesionálov neustále a keďže IT trh rastie, je pre nich stále ťažšie a ťažšie obsadiť svoje najodbornejšie pozície. A hlavným argumentom je, že americký pracovný trh neponúka dané pracovné sily v takej štruktúre a počte, aký tieto firmy potrebujú. Tlak z firiem ako Microsoft, IBM, Oracle, Google, Cisco, Motorola, Intel, Yahoo, HP atď je veľký, ale napriek tomu, že návrh na zvýšenie kvót (dvojnásobne až trojnásobne pre nasledujúce roky) bol posunutý do politických debát, je jasné, že v momentálnej situácii pred voľbami prezidenta v USA nie je nikto ochotný sa tejto záležitosti seriózne politicky venovať. To má za následok jedno - každý rok sa počet žiadostí na H-1B víza zvyšuje, kvóty sa oproti rokom 2002 alebo 2003 znížili a tak získanie tohto legálneho pracovného statusu sa sťažuje. Napriek tomu je stále veľmi atraktívne a realistické a stojí za pokus.

Ako ich získať?

Povieme si len základné 4 kroky, ktoré potrebujete nasledovať pri žiadaní o tieto obľúbené víza, bez ohľadu na to, či sa nachádzate doma, v USA alebo kdekoľvek inde na svete:

  1. Potrebujete si nájsť firmu, ktorá bude súhlasiť, že bude "sponzorovať" vašu H1B žiadosť. V praxi to znamená byť úspešný vo výbere na nejakú z ich pozícií. Jednoducho musia vás chcieť zamestnať, t.j. potrebujete sa predať ako profesionál vhodný práve pre nich.
  2. Táto "sponzorujúca" firma za vás podá žiadosť na úrade pre imigráciu. O H1B víza nežiadajú samotní kandidáti - pracovníci, ale vždy firma - zamestnávateľ.
  3. Vaša žiadosť je akceptovaná a potvrdená daným úradom (US Immigration Bureau).
  4. Môžete začať pracovať pre svojho nového zamestnávateľa v USA.

Kritika systému

Systém udeľovania je kritizovaný mnohými stranami: samotnými firmami - zamestnávateľmi, americkou verejnosťou, a taktiež žiadateľmi o H-1B víza. Každý má svoje argumenty a ťahá svojím smerom a diskusia o systéme pripomína boj záujmových skupín. Každopádne, aspoň krátke zhrnutie:

VEREJNOSŤ

Tvrdí, že udeľovanie H-1B víz je len pozlátko na to, čo sa deje skutočne - ide o získavanie lacnejšej globálnej pracovnej sily, ktoré zamestnávateľom umožní vytlačiť drahšiu americkú pracovnú silu z firiem a z daných pozícií. Prepúšťaní alebo diskriminovaní americkí zamestnanci sa proti tomu samozrejme bránia súdením zamestnávateľov, u ktorých vidia, že pri výbere na pozíciu preferujú H-1B držiteľov pred lokálnymi Američanmi.

FIRMY - ZAMESTNÁVATELIA 

Naopak tvrdia, že americký trh neponúka takú pracovnú silu, akú potrebujú oni. A že zbytočnými limitmi na profesionálne pracovné víza typu H-1B trh sám seba ukracuje o možnosti ďalšieho rastu.

KANDIDÁTI O H-1B VÍZA

Majú argumentov viac, začínajúc daňovými záležitosťami, až po to, že ich partneri, ktorí prichádzajú s nimi, nemajú možnosť zamestnať sa. Avšak najväčšia výčitka, ktorá je asi najobjektívnejšia zo všetkých menovaných, je fakt, že H-1B víza sú udeľované na základe náhodného výberu. A tak nezávisle od sektoru, špecializácie, kvality štúdia, má šancu získať toto vízum ako modelka, tak i architekt, čerstvý absolvent alebo doktor. 


Zaujímavosti na koniec

India je číslo jedna, čo sa týka počtu získaných H-1B víz. Na jednej strane Indovia s týmto statusom vedia dobre, aký ťažký je ich život, na strane druhej, ostatní na Indiu zazerajú "krivým okom", pretože majú pocit, že si toľko úspešných žiadostí jednoducho nezaslúžia a že sa to deje na úkor iných. Pravda je niekde v strede: Indickí IT profesionáli často pracujú v sťažených podmienkach (nemajú inú možnosť ako pracovať 60 hodín týždenne a viac, ak nechcú, aby boli z projektu amerického klienta, ale svojou indickou firmou poslaní späť domov. A taktiež platy sú držané na hranici akceptovateľnosti a prežitia). Na druhej strane, s kvantitou často prichádza znížená kvalita a tak medzi držiteľmi H-1B víz z Indie často nájdete kvázi-profesionálov, ktorí "prepadli sitom" a dostali tento legálny status, i keď z pohľadu profesionálnych skúseností, zručností a vzdelania si ho objektívne nezaslúžia.

Okrem Indie sú to ďalej tieto krajiny, ktoré sa delia o zvyšok koláča: Čína, Veľká Británia, Kanada, Nemecko, Filipíny, Austrália, Singapur. A približne tretinu koláča si potom delí zvyšok sveta a medzi nimi aj Slováci cestovatelia...

Príležitosti pre mňa


Kariéra Bez Hraníc, spol. Yeminee s. r.o.
E-mail: stanka.svecova@gmail.com, Skype: karierazahranicami
2007 © Yeminee, s.r.o.

webdesign © bart.sk

EPICORFinalne_logo_accenture.jpgLogo.gifLogo_Proactive_HR.jpgNEWlogo.jpglogo2.jpglogo_big.jpgeducation_text_-_zmena_loga.jpgtarget.jpgAIESEC_logo_modrenabielom.jpg