Kariéra bez hraníc

• Štúdium
• Výber kariéry
• Absolvent
• Kariérny štart
• V zamestnaní
• Zahraničie

  • Doma alebo v zahraničí?
  • Slovensko
  • Belgicko
  • Holandsko
  • Veľká Británia
  • Írsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Čierna Hora
  • USA
    • Rozhovory s USA
    • Legálny status v USA
      • H1B víza
    • Kríza na trhu, jeseň 2008
  • Afrika
  • Mexiko
  • Krajiny stredného východu
  • Malajzia
  • Čína
  • Singapur
  • Austrália a Nový Zéland
  • India
  • Praktické rady a tipy
• Odchod z práce

Konzultant vzdelávania - Houston, Texas

Ľuboš Janoška, pôvodom z Kysúc, žije už niekoľko rokov v Spojených štátoch Amerických. Pred tým "povymetal" aj iné kúty sveta - od Európy, ročnej odbornej stáže v Costa Rica, až po Srí Lanku. Teraz sa usadil v Houstone, ktorý ešte nedávno figuroval v globálnych správach kvôli ničivému hurikánu Ike. Ľuboš ho však v šťastí prežil a teraz ho už spovedáme nie len na tému vzdelávanie, finančná kríza v USA, ale aj inovatívna konferencia Learning 2008, ktorej sa nedávno zúčastnil na Floride.

Obrázok 1: Downtown Houston
Obrázok 2: Orlando, Florida

Ĺuboš, pracujete pre vzdelávaciu a konzultantskú firmu v Houstone. Vašimi klientmi sú najmä firmy v energetickom priemysle. Ako ste vo svojej práci pocítili tlak a dopad finančnej krízy? 

Nech bude akokoľvek, menšie či väčšie firmy budú vždy potrebovať vzdelávať a rozvíjať svojich zamestnancov. S ohľadom na momentálnu finančnú a ekonomickú krízu si možno nebudú môcť dovoliť "face-to-face" tréningy a robustné vzdelávacie semináre, to je však presne, kde menšie vzdelávacie štúdio, typu my, padne vhod. Takže preto sa o budúcnosť nášho biznisu veľmi nebojím (smiech). 

Všeobecné trendy v oblasti vzdelávania ako e-learning, virtual words, gaming - sú všetko akoby "urýchľováky" v dnešnom dianí. Dopyt po vzdelávaní rastie, rovnako ako i náklady na jeho získanie. Preto sú stále viac vítané nové a kreatívne, a cenovo prístupnejšie metódy jeho získavania. Vzdelávanie sa tak pomocou Web Based Tréningov stáva minimálnym štandardom v amerických firmách. To je momentálna situácia vo vzdelávaní v kocke. 

Pracovali ste na rôznych pozíciách v USA, tak môžete hodnotiť a porovnávať. Čo považujete za hlavné rozdiely medzi prácou v komerčnom sektore v USA a doma na Slovensku? 

Na Slovensku som naposledy pracoval pred takmer piatimi rokmi. Som si vedomý toho, že v tak rýchlo rastúcej ekonomike ako je tá naša, je tento čas dostatočný na principiálne zmeny. Takže budem porovnávať to, ako si pamätám Slovensko a ako teraz poznám Ameriku: najväčší rozdiel vidím v prístupe manažmentu k zdrojom a inováciám. Čo sa týka zdrojov - ľudských, finančných, časových a infraštrukturálnych, slovenský manažér sa na ne pozerá ako na náklad. Americký ich vidí ako investíciu. Keďže pri snahe o maximalizáciu zisku záleží na výške nákladov, ich minimalizácia je vítaná a niekedy, na úkor rastu a budúcnosti firmy. 

Pri práci v USA sú veci ako dodatočný tréning, nový notebook, PDA alebo Task Management Software len malým príkladom toho, ako sa k zdrojom a ich umiestneniu stavajú miestni manažéri. Podľa nich, prílišné sústredenie sa na "bottom line", t.j. zisk na konci roka, môže niekedy zahmliť pohľad do budúcnosti. A presne to - sústredenie sa na dosiahnutie rýchleho zisku, bolo podľa mňa veľmi dominantné v slovenskom manažérskom štýle spred piatich rokov. Avšak, teraz keď nad tým tak rozmýšľam, bude zaujímavé pozorovať, či to v momentálnej krízovej situácii nebudú práve americkí manažéri, ktorí si budú musieť a veľmi rýchlo zvyknúť na viac utiahnutý opasok. 

Čo sa inovácií týka, obrovské množstvo patentov, ktoré sú denne registrované v USA sú dobrým ukazovateľom toho, ako sa priemerný americký zamestnanec správa na pracovisku. Pohľad na problémy ako na možnosti možno nie je ako princíp až taký inovatívny, ale efekt, výsledok takého správania, určite je. 

Práve ste sa vrátili z konferencie Learning 2008 v Orlande, Florida, ktorá sa venovala rôznym horúcim témam v oblasti vzdelávania, ako e-learning, sociálne učenie sa, globálne trendy vo vzdelávaní a iné. Ako z čo najobjektívnejšieho pohľadu hodnotíte prínos a odbornosť tejto konferencie? 

Konferencie Learning 2008 (www.learning2008.com) sa zúčastnilo takmer dve tisíc profesionálov v oblasti rozvoja a vzdelávania, z viac ako 16 krajín, čím sa táto konferencia opäť stala najväčšou svojho druhu pre otázky vzdelávania ako takého. Tento rok bola konferencia zameraná na virtuálne vzdelávanie. Odborným garantom a predsedom bol Elliot Masie, ktorý je jednoznačne jedným z najväčších a najhúževnatejších priaznivcov a zástancom vzdelávania v USA. Vyučuje na Harvarde a iných amerických univerzitách a radí politickým, spoločenským a biznis osobnostiam (napr. aj novozvolenému prezidentovi Barakovi Obamovi, Steve Jobs z Apple, a Billovi Gatesovi). 

Tohto roku sa počas tri a pol dňa konferencie uskutočnilo takmer tristo rôznych tréningov z najrôznejších oblastí vzdelávania, čo je podľa mňa priam nepredstaviteľné číslo. Konferencie sa zúčastnilo takmer dvesto vzdelávacích organizácií. To pre predstavu, o akú konferenciu išlo. 

Ako to zhrnúť - prínos Learning 2008 je ako pre učiteľa chémie, pedagogického pracovníka v nápravno-výchovných ústavoch, zamestnanca tréningového štúdia ako som ja, alebo akéhokoľvek jednotlivca zaujímajúceho sa o rozvoj ľudí, nenahraditeľný. Ide najmä o nezaplatiteľnú možnosť vymeniť si skúsenosti, názory a pozrieť sa tak trochu do budúcnosti. Som úprimne presvedčený, že rovnako ako trend ukazuje, learning ako vzdelávanie a Learning ako konferencia budú rásť a čaká ich skvelá budúcnosť! 

Ako hodnotíte odbornú a technickú úroveň tejto konferencie? 

Táto konferencia mala veľmi vysokú technickú úroveň, a to nie len z organizačnej stránky. Napríklad sme sa vďaka teleconferencingu zúčastnili koncertu v Manhattan School of Music (áno, fyzicky sme boli v Orlande, Florida!), svoje tímové zručnosti sme si mohli otestovať na skutočnom NASCAR aute so skutočným NASCAR tímom. Elliot zaviedol pravidlo, že sa na konferencie nesmie (áno, NESMIE!) používať PowerPoint a ani projektor. Je dosť nepredstaviteľné v dnešnej dobe nepoužívať PPT - a bolo poukázané na to, že priveľa nudnej techniky môže učenie spomaliť. 

Elliot taktiež zamestnal na celý čas konferencie šiestich amerických študentov, ktorí mali za úlohu vytvoriť elektronickú hru - software, ktorú si každý z účastníkov mohol zobrať so sebou a implementovať ju vo svojej firme. Bolo takmer neuveriteľné pozorovať, za akú krátku dobu sme mohli hru otestovať, a tá už momentálne pomáha fasilitovať telecommuting v našej firme. 

Čo sa týka odbornej úrovne, tá bola zabezpečená skutočne skvelými trénermi a najmä key-note rečníkmi a profesionálmi. Vďaka možnosti podeliť sa s "best practices" úspešných firiem, som sa dozvedel o konkrétnych prípadoch, kde e-learning ušetril firmám čas i peniaze. Napríklad, Farmers Insurance ušetrí ročne $23,000,000 vďaka tomu, že presunul svoje "vrakovisko", na ktorom trénuje poisťovacích agentov, do virtuálneho sveta Second Life. Alebo, ďalší príklad, Bank of America využíva iný virtuálny svet na tréning svojich zamestnancov v prípade bankovej lúpeže. A takýchto konkrétnych príkladov, ktoré sa dajú implementovať snáď v akejkoľvek firme, bolo naozaj veľa. 

Ktoré prednášky/workshopy ste navšívili, prípadne koho zaujímavého stretli? 

Ani neviem, kde začať. Stretol som veľmi veľa zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. Zúčastnil som sa toľkých tréningov a prednášok, koľkých som len vládal. Medzi tie najzaujímavejšie patria napríklad prednáška krotiteľky exotických zvierat a šeliem Amy Southerland. Jednoduchosť a elegancia, ktoré ona často používa v práci a výučbe zvierat, je zaujímavou optikou pre prácu a výučbu ľudí. 

Ďalej, Paul Arciero hovoril o dôležitosti rovnováhy medzi mysľou, telom a "dobrým pocitom" ako základom pre efektívne vzdelávanie sa. Arch Lustberg, ktorý okrem iného tiež pôsobil ako komunikačný poradca Baraka Obamu, hovoril o veciach, ktoré sa ako jednotlivci môžeme naučiť od vtedy ešte len prezidentských kandidátov. 

Medzi ďalších mojich favoritov jednoznačne patril Kevin Kelly, ktorý spoluzaložil dnes už kultový americký magazín Wired (www.wired.com), zaoberajúci sa blízkou a ďalekou budúcnosťou vo všetkých aspektoch spoločnosti. Kevin okrem iného prirovnal počet a spojenia mikročiopov na zemi k počtu neurónov v ľudskom mozgu, čím naznačil, že ľudstvo akosi dáva zemeguli jej nervový systém. Odporúčam navštíviť jeho blog, viď spomínaný web. 

Sue Gardner, ktorá je jednou z 22 zamestnancov Wikipedie, hovorila o skutočnosti, že dobrovoľnícka encyklopédia Wikipedia bola na papieri od začiatku odsúdená na zánik. V rámci odskúšaného "bordel dnu, bordel von", bolo takmer nemožné presvedčiť investorov o jej budúcnosti. O pár rokov neskôr sa presný opak stal skutočnosťou a to, čo bolo nepravdepodobné, sa stalo realitou: wikipedia je štvrtou najnavštevovanejšou webovou stránkou na svete. A s iba 22 stálymi zamestnancami! 

Posledným key-note rečníkm bol všetkým známy Stephen Covey. On ponúkol pohľad na dôveru - ako tá uľahčuje všetko a ako znemožňuje, alebo aspoň negatívne ovplyvňuje veci, ak nie je prítomná. 

Summa summarum - možnosti na môj osobný rozvoj bolo viac než dosť, a kvalita - však vidíte sami... 

Pravdupovediac, nemám slov... Konferencia znie tak, že by som na nej tiež rada bola - tak možno Learning 2009? Poďme uzavrieť toto spovedanie trochu odľahčenou témou - máte pre nás nejakú vtipnú story zo svojho pracovného života v USA? 

Spomínam si, ako som privádzal moju v susedne kancelárii sediacu šéfku do šialenosti: ako poriadny Slovák som chcel ušetriť firme na telefónoch, tak keď som niečo otreboval, len som na ňu zakričal. Myslím, že po troch razoch si ma zavolala "na koberček", kde sa veľmi investigatívne zaujímala o to, prečo na ňu (pre všetkých svätých!) kričím, keď môžem zodvihnúť telefón! Som presvedčený, že dodnej nerozumie tomu, čo som jej hovoril, keďže vo väčšine amerických miest sú lokálne hovory na pevnej linke zadarmo! 

Vďaka Ľuboš za skvelý rozhovor s Vami!