Konzultant v rádio-komunikáciách - Nottingham
Tento nezávislý konzultant v oblasti rádio-komunikácii nie je ani typickým inžinierom, ani podnikateľom. Na technika - inžiniera má zrozumiteľné vyjadrovanie a skvelý humor, na podnikateľa príliš veľa technických vedomostí a vlastnosť, ktorá tiež už nie je príliš častá - skromnosť. Predstavujeme vám túto zaujímavú kombináciu - Petra Poláka, ktorý už dosť pocestoval a zažil, vrátil sa na Slovensko a rozpráva o svojej spätnej adaptácii doma... a svojich najnovších skúsenostiach s riadením svojej firmy v Nottinghame, Veľká Británia.
Peter, čo a kde ste študovali?
V 2001 som spromoval na Slovenskej Technickej Univerzite, odbor Rádioelektronika. Už popri škole, aj ďalšie roky po skončení som pracoval pre niekoľko veľkých telekomunikačných firiem na Slovensku, a odvtedy som prešiel rôznymi pozíciami - od rádiového plánovača, optimalizéra pre rôznych operátorov a dodávateľa technológií v Európe. K odchodu za prácou do zahraničia som bol "donútený" (asi tak ako aj ostatní) situáciou na pracovnom trhu IT špecialistov na Slovensku. Platové podmienky na Slovensku mi neumožňovali vziať si hypotéku a kúpiť byt, založiť si rodinu. Veľká Británia čerstvo po vstupe Slovenska do EÚ kládla na pracovnom trhu najmenšie obmedzenia, a bola tam najmenšia jazyková bariéra. Navyše sa v tom čase rozbiehali v UK zaujímavé projekty a boli tam teda nové príležitosti.
Kedy a ako ste sa rozhodli, že sa budete profesionálne venovať rádioelektronike?
To, že ma zaujíma elektronika som zistil už na základnej škole. Skutočnosť, že mobilné komunikácie sú perspektívne a zaujímavá oblasť v rámci elektroniky, ktorou by som sa chcel zaoberať, som sa rozhodol na vysokej škole. No a fakt, že si budem musieť založiť vlastnú s.r.o., t.j. Limited (Ltd) v UK pre outsourcing bola nevyhnutnosť, do ktorej ma situácia dotlačila bez otázok o tom či chcem, nechcem, či sa na to cítim alebo nie.
Čo z doterajších skúseností považujete za svoj najväčší úspech?
Úspech bol svojim spôsobom každá zmluva, ktorú som získal, ale aj to, že sme to s manželkou akosi vždy dokázali zvládnuť. Neexistovala totižto žiadna firma alebo HR oddelenie, ktoré by mi zariadilo ubytovanie, pracovné povolenia a vybavilo ostatnú byrokraciu. To všetko sme si museli vybaviť sami. Častokrát tu nebol ani nik, kto by mohol poradiť. Boli sme pionieri, zdalo sa nám, že sme vždy a všade prví na problémy, ktoré nás stretávali. Úspech asi bol, keď som prišiel po pol noci do neznámeho mesta s dvoma kuframi a dokázal som začať od nuly. K pracovným úspechom môžem zaradiť aj plánovanie a optimalizáciu mobilnej siete v samotnom centre Londýna, ako aj plánovanie pokrytia v oblasti nových Olympijských Hier v Londýne v roku 2012.
A čo neúspech, alebo nie úplne vydarenú "vec"?
Neúspechy som mal tiež, konkrétne nejaké veľké ani nie, asi som mal šťastie. Vždy keď sa mi nedarilo, chcel som to zabaliť, ale povedal som si, že útekom sa problém nevyrieši a začal som ho riešiť. Samozrejme ma to vždy posunulo ďalej, lebo som chybu nechcel opakovať.
Čo ste v zahraničí získali, čo máte pocit, že by ste doma nikdy nezískali?
Získal som skúsenosť, že dokážem a viem prežiť a presadiť sa v cudzom svete. To by som sa doma asi nikde nenaučil. Spoznal som rôzne kultúry, štýly práce a riadenia, mám širší pohľad na vec. Prestal som si myslieť, že Slovensko je pupok sveta. Získal som finančnú slobodu. Uvedomil som si, koľko si ľudia toho vytrpia na Slovensku, aby zarobili rovnaké peniaze a ako dlho im to trvá. Uvedomil som si, že keď sa to spriemeruje, tak ľudia na Slovensku to majú ďaleko ťažšie.
Čo by ste teraz robili inak, ak by ste si to všetko znova mohli zopakovať?
Asi by som mnoho vecí a rozhodnutí nemenil. Mali sme šťastie. O tých kritických rozhodnutiach sme s manželkou vždy dlhšie diskutovali, než sme spravili rozhodnutie kde a akým smerom ísť. A ten smer, ktorý sme našli - ja som s ním spokojný. Ako vravím, mali sme dosial šťastie...Bodaj by to vydržalo čo najdlhšie.
Čo odporúčate ľuďom, ktorí sa práve rozhodujú o vlastnej profesionálnej dráhe a zvažujú aj niečo podobné, ako bola tá Vaša?
Nech do toho idú, ak cítia, že na to majú a prestanú o tom len rozprávať. Ale nezverejnite moje kontakty, aby mi potom nenadávali, keď to budú mať o čosi ťažšie ako ja (smiech). Nech si takisto povedia, že doma by to možno mali rovnako ťažké, ak nie ťažšie. Môžu si stanoviť takú virtuálnu jednotku "prúser na zarobenú korunu". Ale to je samozrejme pohľad len finančnou optikou, ktorá je však často silným motivátorom, vďaka ktorému sa človek rozhodne odísť za hranice. Na druhej strane - doma je len doma.
Prečo ste sa neskôr rozhodli vrátiť na Slovensko?
Lebo som Slovák a pretože len Slovensko je krajina, kde sa cítim naozaj doma. Lebo tu máme najviac priateľov. Lebo tu máme rodičov. Lebo sa nám narodil syn a Slovensko je pre nás najbezpečnejšia krajina na svete. Ak by som vonku zostal dlhšie než dva roky, asi by som sa už nikdy nevrátil. Zabudol by som, prečo by som sa mal vrátiť.
Ako ste prežívali svoj príchod a adaptáciu späť doma?
Prvý moment bol veľmi fajn, znovu dýchať vzduch domova, stretávať ľudí, ktorí Vám rozumejú ...jednoducho cítiť, že som naozaj doma. Dosť som si ten návrat zidealizoval. Potom však nevyhnutne prišlo vytriezvenie. Naivne som si myslel, že doma sú len tie dobré veci, kvôli ktorým sa človek vracia a len tie si zvyčajne zvonka pamätá. Na tie zlé veci som zabudol, lebo som ich chvíľu neprežíval. Tiež som si myslel, že tie dobré veci, na ktoré som bol zvyknutý zvonku takisto fungujú aj u nás doma, čo v mnohých prípadoch nebola pravda. Ale aj tak si myslím, že dostať sa späť je jednoduchšie a rýchlejšie, než začať vonku.
Čo by ste odporúčali tým, ktorých procesom návratu a adaptácie ešte len pôjdu?
Nech si nepredstavujú Slovensko v ružových farbách a nech si spomenú, čo ich doma štvalo, keď odchádzali.
Konkrétne sa vyjadrím najmä ku hľadaniu si práce po návrate domov. Ak ste si ju predtým vedeli ťažko zohnať kvôli vašej vysokej špecializácii a odbornosti, potom si ju po návrate budete hľadať ešte ťažšie. O úspešného Slováka so skúsenosťami zo zahraničia doma záujem zatiaľ nemajú. Ak by vám aj nevadilo to, že doma budete zarábať x-krát menej, než na čo ste boli zvyknutí, problém je niekde inde. U nás totižto na rozhodujúcich miestach sedia a vyberajú ľudia, ktorí zvyčajne nevedeli, nemohli alebo nemali príležitosť dokázať to, čo ste dokázali vy. Prečo by vás mali pustiť naspäť medzi seba, najmä ak by ste ohrozili svojou kvalifikáciou a skúsenosťami ich teplé miesta? Doma sa totiž stále nevyberá na pozíciu podľa skúseností vo výberových konaniach, ale podľa toho, koho ste známy a aké máte kontakty. Vy ste tie domáce kontakty počas vášho pobytu vonku stratili. Najpravdepodobnejšie a najjednoduchšie si doma nájdete prácu, ak si založíte vlastný biznis. V princípe platí pravidlo, že tak ako je Slovensku jedno a nerieši odlev kvalifikovaných ľudí do zahraničia, rovnako sa stavia ľahostajne k tomu, či sa vrátia a či využije ich nadobudnuté skúsenosti. Povedané ich vlastnými ústami: Vy ste pre nás príliš dobrý. To je moja skúsenosť.
Vykreslili ste nám dosť pesimistický obraz o tom, ako to doma funguje, na základe vlastnej osobnej skúsenosti. Čo si myslíte, že sa na Slovensku musí udiať alebo zmeniť, aby mozgy zavítali naspäť domov?
Myslím si, že Slovensku by najviac mohlo pomôcť takých 5 až 10 rokov nezamestnanosti okolo tej zdravej úrovne 6%. Existujú tu javy, typy správania sa ľudí v celej spoločnosti, ktoré treba prekonať. Ťažko z roka na rok naučíte tých istých HR špecialistov, náborových pracovníkov a manažérov, ktorí boli zvyknutý, že za dverami ICH firmy čakajú zástupy uchádzačov o prácu v ICH firme. Nespozorovali, že situácia na trhu práce je diametrálne iná, než si myslia. Pracovný trh a najmä ten IT pracovný trh je ďaleko viac globálny, než si títo ľudia uvedomujú. Ako keby tak trochu zaspali, ale predovšetkým to možno vysvetliť istými prežitkami, ktoré sú zakorenené hlboko v nás. Ospravedlniť to možno tým, že táto neviditeľná zmena sa udiala veľmi rýchlo. Vytriezvenie príde, ak si budú musieť tých istých špecialistov, ktorých si predtým nepotrebovali udržať, musieť kúpiť na tom globálnom trhu. Potom spolu s čínskymi a indickými inžiniermi, doktormi... sa snáď vráti aj zopár našich. Myslím si, že tento problém sa teda vyrieši sám, vyrieši ho neviditeľná ruka "pracovného trhu". Vyhrajú tí, ktorí si to čo najskôr uvedomia a správne zareagujú.
Teraz späť k Vašej práci. Na pozícii riaditeľa vašej firmy ste od júna 2004. Ako to celé začalo, a čo je hlavná náplň Vašej práce?
Začalo to kontaktom na firmu, ktorá hľadala človeka môjho zamerania. Prvý pohovor bol cez telefón s agentom z personálnej agentúry. Potom nasledoval hodinový konferenčný hovor s ľuďmi z telekomunikačnej spoločnosti, kde si preverovali moje odborné znalosti. A nakoniec som bol hodený do vody s mesačnou skúšobnou dobou a... nevyhodili ma.
No a náplň práce je jednoduchá - spravovanie malej firmy, poskytujúcej outsourcing služby v oblasti mobilných komunikácií. V dennodennej realite to znamená práca na projektoch - plánovanie a optimalizácia mobilných sietí 2G/3G.
A čo Vás na Vašej práci najviac baví, a čo na druhej strane najmenej?
Baví ma konkrétne moja práca, najviac asi plánovanie, pretože zahŕňa reálnu obhliadku miesta, kde je potrebné naplánovať novú mobilnú sieť. Tento biznis je pre mňa najsprávnejší pomer práce s technológiami, ľuďmi, v kancelárii i v teréne. Najmenej ma baví administratíva a tomu príslušná byrokracia.
Táto práca mi však dáva aj možnosť zahraničných pracovných ciest a toľko dní voľna v roku, koľko potrebujem a môžem si dovoliť.
S ktorými skupinami ľudí najviac komunikujete?
Najviac komunikujem s manželkou (smiech), ale to asi nie je skupina, však?
V priebehu kontraktu asi ako každý - so šéfom, kolegami v tíme, klientmi...
Zaujímavá oblasť je aj komunikácia s agentmi a agentúrami, v procese hľadania nového kontraktu. Je dosť náročné predať sa, pravidelne chodiť s kožou na trh a uspieť vo výbere. Bežný zamestnanec tieto procesy zažije párkrát za kariéru. Ja som ich už zažil nechtiac desiatky, bohužiaľ väčšina kontraktov je na tri až šesť mesiacov. Potom sa proces hľadania opakuje.
Vyžaduje si to byť stále predateľný, zaujať a byť zaujímavý svojim životopisom na trhu.
V akej platovej kategórii sa pohybuje celkové ohodnotenie vašej pozície?
Na Slovensku je tento typ práce ohodnotený nedostatočne. V zahraničí uspokojivo. Všimol som si, že to, ako dobre sú ľudia zaplatení, ovplyvňuje aj spôsob fungovania tímu - v tíme, ktorého ľudia sú uspokojivo zaplatení, je práca jednoduchšia a hladšia ako v tom nezaplatenom prípade. Je to asi z toho dôvodu, že odpadajú neduhy intríg, ohovárania, kariérolezectva, podrazy...Tak typické zážitky z práce na Slovensku.
Čo považujete za 3 najväčšie plusy tejto práce a 3 najväčšie mínusy?
Tými pozitívnymi faktormi sú plat, skúsenosti a zážitky. Za mínusové elementy považujem nutnosť byť v zahraničí, nie doma...Taktiež neustále a časté začínanie na neznámom mieste s neznámymi ľuďmi, a s tým súvisiaci stres.
Aké najväčšie výzvy a problémy ste museli prekonať zo začiatku na tejto pozícii?
Nerozumel som môjmu šéfovi, lebo mal mne nezrozumiteľný prízvuk, čo bol pre mňa dosť závažný problém už pri telefonickom pohovore, nie to pri pracovnej komunikácii. Ale potom som si naladil uši na tu správnu frekvenciu...a išlo to.
Aké trendy a zmeny očakávate v odvetví mobilných komunikácií?
Rizikom je konsolidácia na európskom trhu mobilných komunikácií. Veľké projekty sa presúvajú stále viac do Afriky, na blízky východ alebo do Ázie.
Problém je v tomto rozpore. Z hľadiska špecialistu, ktorý zväčša býva perfekcionista, nebudú mobilné siete poskytované operátormi nikdy v perfektnom stave. Top manažéri si myslia, že vedia odhadnúť uspokojivú úroveň ich kvality. Technická a technologická kvalita mobilných sietí podľa top manažérov prestáva byť v súčasnosti dôležitá, čo je chyba. V budúcnosti sa to myslím zmení a dúfam, že sa medzičasom vďaka tomu nestane priveľa veľkých "prúserov".
Ktoré z novodobých trendov považujete za tie, ktoré najsilnejšie ovplyvnia váš sektor a konkrétne vašu prácu v budúcnosti?
Ako som už písal vyššie. A ešte mobilné komunikácie v súčasnosti čakajú na ďalšiu "killer application" akou boli napríklad SMS-ky, aby sa nanovo rozbehli. Ja osobne tipujem nejaký druh mobil-kreditky, spojenie služieb mobilných operátorov a bankových služieb.
Ak by ste kvôli nejakej príčine nemohli robiť to, čo robíte teraz, čo by bola vaša druhá možnosť?
Možno by som toľko času v mojom živote nestrávil študovaním. Niekedy sa mi zdá, že ľudia, ktorí nie sú tak úzko špecializovaní a špecifikovaní svojim vzdelaním a skúsenosťami, to majú ľahšie. Takže by som chcel byť viac univerzálnejší. Rozhodne by to asi ale bola práca s ľuďmi, kde by sa dosť komunikovalo, manažovalo.
Pozdrav od Petra z upršanej Veľkej Británie!
Vďaka za rozhovor Peter!
Príležitosti pre mňa
- 1. Shops Director CEE
- TARGET Executive Search, Slovakia
- 16.01.2012
- 2. Human Resources Director
- TARGET Executive Search, Slovensko
- 12.01.2012
- 3. Výkonný riaditeľ
- TARGET Executive Search, Slovensko
- 02.01.2012
