Jarmila Sečányová žije s manželom v Spojených arabských emirátoch. Majú Adama a Hannu Máriu, o ktoré sa Jarmila stará na svojej materskej dovolenke:

"Spojené arabské emiráty sa v súčasnosti menia raketovým tempom. Je to zmes všetkého - národností, názorov, náboženstiev, obchodov, výrobkov, služieb, tovarov, oblečenia, životných štýlov... Stretnete sa tu s maximálnym luxusom a zároveň chudobou. Na každom kroku máte moderné mrakodrapy a momentálne je v krajine rozostavaných asi 200 ohromných projektov ako Cultural Village, Festiva Village, Falcon City, City of Arabia, The Gardens, The Discovery Gardens, The Lakes, The Emirates Hills, Arabian Ranches, Al Barari a mnoho iných. Jeden z nich - už dokončený projekt - Madinat Jumeirah, je mestečko v arabskom štýle. Keďže tu pred tým nič podobné nemali, tak si jedno úplne na novo postavili na holom mieste na piesku pri mori. Vyzerá to ako vystrihnuté z orientálnej rozprávky. V mori budujú tri nové ostrovy v tvare paliem a jedno súostrovie v tvare zemegule...
Spojené Arabské Emiráty sa skladajú zo siedmych emirátov. Abu Dhabi je hlavné mesto a najbohatší emirát. Dubaj je najmodernejší, najpokrokovejší, najviac investuje, buduje, stavia a vzdeláva. Sharjah je najkonzervatívnejší a cítiť v ňom najväčší vplyv islamu zo Saudskej Arábie. Každému emirátu vládne nejaká rodina, a väčšinou sa ženia a vydávajú medzi sebou v kuse dokola, alebo sem-tam osvieži krv niekto z kráľovskej rodiny susedných štátov. My s manželom a deťmi bývame v Sharjah. Žije sa tu veľmi bezpečne a netreba sa obávať ani chorôb: nemocnice sú tu bohaté a dobre vybavené. A navyše - je to tu veľmi prispôsobené rodinám s deťmi, tzv. "children friendly". S deťmi sa dá ísť absolútne všade, aj do najluxusnejšieho hotela alebo reštaurácie, všade vás vrelo privítajú, všade ponúknu detské stoličky a nekonečnú trpezlivosť s pobehujúcimi stvorami. Vyzerá to tu asi tak, že tu máme množstvo parkov s rôznymi atrakciami pre deti, kam chodievame všetci piknikovať a vládne pohoda….
Žena podľa Koránu nemá zakázané pracovať, ako napr. zakazuje Taliban. Práve naopak, víta sa jej pomoc. Peniaze, ktoré si zarobí, sú však len a len jej, má právo ich použiť a minúť tak, ako chce len ona. Muž má povinnosť, teda sa musí postarať o ženu, deti, matku, svoju rodinu. Musí im zabezpečiť všetky základné potreby, samozrejme, podľa svojich možností. Žena po smrti svojho muža zdedí len menšiu časť mužovho majetku, výrazný podiel zostáva najstaršiemu synovi, a ten má potom povinnosť postarať sa o matku, zabezpečiť jej bývanie, jedlo, ošatenie, lieky a všetko potrebné. Zdedená časť po manželovi je len a len pre ňu samotnú. Áno, manžel môže mať viac manželiek, ale len ak s tým prvá manželka súhlasí, a manžel musí rovnako rozdeliť peniaze, čas a pozornosť na obe manželky. To nie je vôbec jednoduché - viete si predstaviť, ako spravodlivo sa manžel venuje obom, alebo viacerým manželkám, aj v tých citlivých oblastiach? Ak prvá manželka nie je spokojná, má právo sťažovať sa na súde, a zvyčajne dosiahne svoje.
V Emirátoch ženy pracujú, a to v dosť hojnom počte a na všetkých úrovniach a vo všetkých sférach, s výnimkou nejakých extrémnych manuálnych pozícií ako možno vrtné veže, bitúnky a podobne. Emiráťanky pracujú na rôznych postoch - podľa toho, aké majú vzdelanie. Máme tu dokonca aj ministerku hospodárstva. Pri ostatných národnostiach by sa dalo zovšeobecniť, že napr. Libanonky pracujú v administratíve, lebo ovládajú dva až tri jazyky. Takže pôsobia najmä ako osobné asistentky, v médiách a na stredných manažérskych postoch. Veľa Arabiek, alebo skôr Iránky, Iračanky, Sudánčanky a Pakistanky pracujú ako lekárky. Zmes Arabiek, spolu s Filipínkami, Indkami a Egypťankami pracujú ako zdravotné sestry. Mladé Filipínky často pracujú v službách, reštauráciách, v zariadeniach rýchleho občerstvenia, ako predavačky, ale aj v administratíve. Angličanky a Austrálčanky pracujú tiež v administratíve, v službách a hlavne v školách. Indky zo stredných a vyšších vrstiev, rovnako ako Palestínky, sú často doma a starajú sa o rodinu. Ako slúžky tu pracuje armáda Indiek, Malajzijčaniek, Filipíniek, Etiópčaniek, Eritrejčaniek a Somálčaniek. Samozrejme, že toto je len veľmi všeobecné zhodnotenie a nie absolútne platné. Nájdu sa výnimky, a hlavne je vo všetkom veľká pestrosť. Pracovná doba je tu 48 hodín týždenne, ale ženy sa vôbec nezdajú prácou uštvané a nervózne.
Ženy tu rodia výrazne viac detí, ako sme zvyknuté na Slovensku. Hlavne Arabky, u nich však záleží, odkiaľ pochádzajú. Ženy rodia deti hádam od 15 do 55 rokov. Indky však mávajú maximálne tri deti, i to je skôr výnimka. Priemerom sú dve deti. To isté aj u Európaniek, možno aj Libanoniek. Ostatné národnosti mávajú viac detí, Emiráťanky v priemerne aj šesť. Ako som si všimla, tehotná žena je tu na každom kroku. Dokonca aj Američanky a Európanky, výrazne staršie ako ja, sa tu tešievajú na svoje prvé dieťa. My sme sa s manželom pokladali už za trochu starší ročník - ešte chvíľu a naše prvé dieťa nám rovno mohlo hovoriť babka a dedko. V tejto krajine ma nervozita prešla, keďže tu patríme k normálnemu priemeru. Často tu vidieť manželské páry po 40 ako novomanželov, mužov aj po 50tke, lebo jednoducho skôr neboli peniaze na ženenie.
Ženy sa starajú aj o domácnosť, to je fakt. Len tá forma je výrazne odlišná od toho, čo poznáme na Slovensku. No, nazvime to, že vedú domácnosť. Zistila som, že len Slovenky a možno ešte Češky tu upratujú, žehlia a vyvárajú. Pokiaľ nie je rodina absolútne chudobná - a taký prípad tu teoreticky nemôže nastať, lebo sú tu isté obmedzenia, rodina musí mať určitý príjem, inak tu ani nemôžu byť - tak žena doma neupratuje, nežehlí, maximálne varí, ostatné robia slúžky. Tie sa väčšinou starajú aj o deti.
V tomto kozmopolitnom svete sú aj deti veľmi kozmopolitné. Nájdete tu veľa miešaných manželstiev, ale aj deti z čisto emirátskych, sudánskych, irackých, iránskych, filipínskych a iných rodín vyrastajú v tejto zemi a je pre ne úplne normálne, že od malička hovoria dvoma, troma jazykmi a v škole sa ľahko doučia ďalšie. Každé dieťa zvyčajne hovorí matkiným jazykom, otcovým jazykom, potom školským jazykom - čo je buď angličtina, alebo arabčina. Ak dieťa chodí do anglickej školy, vyučuje sa tam aj arabčina a opačne. Ako ďalší jazyk sa na školách vyučuje francúzština. Pre tieto deti je samozrejmé, že spolužiaci hrajú všetkými farebnými odtieňmi a sú rôznych národností. Ak nie je dostatočný mix v škole, tak vonku na ihrisku, v parku a všade inde je to normálne."
Kariéra Bez Hraníc, spol. Yeminee s. r.o.
E-mail: kariera@zahranicami.sk, Skype: karierazahranicami
2007 © Yeminee, s.r.o.

![]()
![]()

![]()



