Kariéra bez hraníc



 

 English version

 

logo.jpg

 

mojbiznis.gif

Svet a prepúšťanie

Pohľad generácie populačnej explózie (v Amerike nazývaní tzv. baby boomers, narodení medzi 1946 a 1964) je drasticky odlišný od toho, ktorý má generácia X, Y (tzv. miléniové deti, Millenians). V živote tejto generácie (baby boomers) vznikol koncept celoživotného zamestnávateľa, a profil človeka, ktorý s firmou ostáva desaťročia. Je preto logické, že práve táto generácia neznáša prepúšťanie dobre a vníma slovo "výpoveď" ako jasné negatívum. Táto generácia však do roku 2010 opúšťa štandardný pracovný trh (V Amerike každým dňom presne 10 tisíc ľudí oslavuje 55ťku, a v Kanade je to tisíc ľudí na deň). Okrem urgentnej otázky, ako to zvládne trh a milióny firiem, inštitúcií, vlád a neziskoviek v ňom, (keďže tým strácajú svoj najmohutnejší zdroj ľudí, najsilnejšiu generáciu, ktorá posledných 40 rokov zapĺňala ich pozície), tu vzniká (resp. je tu už posledných 5 rokov) trend zmeny psychologického kontraktu.


Psychologický kontrakt? Dobre, vysvetlíme. Psychologický kontrakt je obľúbený koncept najmä vo Veľkej Británii, ktorý pozoruje to, aké sú nepísané pravidlá fungovania pracovného trhu - aké očakávania majú zamestnanci voči firmám - hoci tieto očakávania nie sú spísané v konkrétnej zmluve, reálne existujú, a ak sú porušené, vzťah medzi firmou a jednotlivcom začína chradnúť alebo sa úplne zničí.

Príklad. V 50tych rokoch minulého storočia bol psychologický kontrakt jednoduchý: od firmy očakávam, že mi bude platiť férovú plácu za môj výkon za deň. Nebude ma vykorisťovať tým, že mi bude znižovať hodinovú mzdu, alebo mzdu na výrobok.

Prirodzeným vývojom sa však tento psychologický kontrakt začal meniť. S príchodom žien do zamestnania, nových technológií do výroby a ďalších inovácií sa postupne psychologický kontrakt menil. V 80tych rokoch to bola nepísaná dohoda, že byť lojálny sa oplatí. Mojím životom bude firma, a firma sa mi oplatí tým, že ma nikdy neprepustí.

Avšak vnímanie sa radikálne zmenilo od konca minulého storočia. Lojalita z psychologického kontraktu vymizla, ľudia sa stali podnikavými, a začali si zakladať na vlastnej slobode, výbere, možnostiach a vlastnom rozhodnutí, pre koho budú pracovať. Do psychologického kontraktu vošli termíny ako spoločensky zodpovedná firma, benefity cestovania a raketový rast. To, čo zamestnanci prestali očakávať bolo to, aby im firma sľúbila celoživotné zamestnanie - zamestnanci začali sami seba považovať za mini-firmu, v ktorej rozhodujú, s kým uzavrú zmluvu, a s kým ju rozviažu. Takže táto sloboda uvažovania je už teraz oveľa viac akceptovaná na trhu samotnými zamestnancami. A vôbec - slovo zamestnanec akoby už nepopisovalo správne, o koho naozaj ide. Od zamestnanca sa očakáva, že je to podnikateľ, ktorý rozhoduje o vlastnom produkte (samom sebe a svojich zručnostiach), a o tom, s kým sa dá do partnerstva (zamestnávateľ) a s kým nie (firmy, ktoré odmietne).

Situácia sa obrátila minimálne na západných trhoch, kde sú jednotlivci rovnocenní partneri firiem, a obe strany sa rozhodujú, či spolu pracovať budú, alebo nie. A preto aj slovo výpoveď alebo prepúšťanie stratilo svoj emocionálny náboj a konotáciu - ide o racionálne vypovedanie zmluvy medzi dvoma nezávislými subjektami, ktoré na to majú právo. Viac o globálnej vojne o talent tu.


ĎALEJ

Príležitosti pre mňa


Kariéra Bez Hraníc, spol. Yeminee s. r.o.
E-mail: stanka.svecova@gmail.com, Skype: karierazahranicami
2007 © Yeminee, s.r.o.

webdesign © bart.sk

EPICORFinalne_logo_accenture.jpgLogo.gifLogo_Proactive_HR.jpgNEWlogo.jpglogo2.jpglogo_big.jpgeducation_text_-_zmena_loga.jpgtarget.jpgAIESEC_logo_modrenabielom.jpg