Keďže prijímací proces bol z môjho pohľadu ukončený, s Alicou som sa spojil telefonicky pred jej nástupom a vysvetlil okrem iného aj fakt, že sa nemusí obliekať príliš formálne vo svoj prvý deň a že ju s tímom zoberieme aj do reštaurácie na obed. Alica sa na priek tomu rozhodla obliecť do najlepšieho kostýmu, čo k nám, oblečeným v rifliach, síce trošku nesedelo, ale poznávací obed prebiehal v poriadku a v dobrej nálade. Až pokiaľ k Alici pristúpila pani v rokoch, čo ma prekvapilo, keďže tvrdila, že v meste nikoho nepozná. Pani jej niečo pošuškala do ucha, čo nás zarazilo ešte viac. V sekunde sa Alica začervenala a natiahla za niečím, čo nám všetkým vyjasnilo situáciu. Na jej saku ešte stále viseli cenovky a visačky z butiku, kde si novučičký kostým kúpila. Dovtedy si to nikto z nás ani nevšimol, zrejme ich bolo vidieť len zozadu a nebyť iniciatívnej paničky to mohlo tak aj ostať a ušetriť Alici tento vtipný trapas. Nám samozrejme vôbec nevadil, iba Alica sa zdala po celý zvyšok dňa nesvoja.
Kariéra Bez Hraníc, spol. Yeminee s. r.o.
E-mail: kariera@zahranicami.sk, Skype: karierazahranicami
2007 © Yeminee, s.r.o.

![]()
![]()

![]()



